Severný Atlantik bol významným bojiskom po celú dobu trvania 2. svetovej vojny, na ktorom sa pomer síl niekoľkokrát zmenil. K najťažším útokom na lode a konvoje Spojencov došlo v marci 1943. V apríli 1943 preto začali Spojenci protiponorkovú ofenzívu, využívajúcu nasadenie výkonných lietadiel s palubnými rádiolokátormi, schopných dlhodobo hliadkovať už nad celým Atlantikom a nových lodí, vybavených účinnejšou technikou na boj proti ponorkám :

Za jún 1943 nemecké ponorky potopili v Atlantiku už iba 7 spojeneckých lodí, pričom prišli o 14 ponoriek. V priebehu ďalších dvoch mesiacov preplávalo cez Atlantik 2 486 spojeneckých lodí v 68 konvojoch. Z nich Nemci potopili iba 9 lodí, ale prišli o 25 ponoriek. Nemci preto nahradili taktiku vlčích svoriek na činnosť jednotlivých ponoriek a na vysielanie trojčlenných skupín ponoriek ďaleko od európskych brehov. Spojenci ich však začali ničiť už v Biskajskom zálive a to často s využitím informácii výzvedných služieb, využívajúcich šifry Enigma. Hlavnú zásluhu na konečnom víťazstve Spojencov v Atlantiku však malo úsilie a hrdinstvo námorníkov.