V zostave skupiny armád Juh postupovala Rýchla divízia na Kaukaz. Postup divízie zastavila sovietska obrana v priestore miest Mariupol - Taganrog na riečke Mius. Po stalingradskej porážke začala Rýchla divízia 23. januára 1943 ustupovať bez väčšiny automobilov, ťažkých zbraní a proviantných zásob. Vo februári Nemci prepravili príslušníkov divízie loďami a lietadlami z Tamanského polostrova na Krym, kde sa na dlhší čas skončila ich bojová činnosť. Na Kryme plnili len strážne a hliadkovacie úlohy. S minimálnym počtom motorových vozidiel mohla plniť len zabezpečovacie úlohy a preto sa 1. augusta 1943 zmenil jej názov na 1. pešiu divíziu.

Rýchla divízia v ZSSR nie len bojovala, ale vykonávala aj represie

Zaisťovacia divízia po dobu svojej existencie od augusta 1941 do októbra 1943 pôsobila na území severnej Ukrajiny a Bieloruska. Divízia nepostupovala s frontom, ale strážila cestné a dopravné komunikácie, vojenské objekty v zázemí a podieľala sa na akciách proti partizánom. V júli 1943 sa nemecké velenie rozhodlo odsunúť divíziu do nového priestoru v okolí Minska. Dňom 1. augusta bola Zaisťovacia divízia premenovaná na 2. pešiu divíziu a 16. októbra 1943 bola transformovaná na Technickú brigádu, ktorá bola neskôr presunutá do Talianska.

Ján Nálepka po skúsenostiach z "bojov" proti partizánom k nim prešiel

Väčšina slovenských vojakov sa stala svedkami brutálneho správania sa Nemeckých jednotiek voči domácemu obyvateľstvu. Jazyková príbuznosť im umožnila "nadväzovať neformálne" kontakty s obyvateľmi okupovaných území a neskôr im mnohí slovenskí vojaci začali nie len pomáhať, ale aj spolupracovať s odbojom. Mnoho príslušníkov Zaisťovacej divízie sa zúčastňovalo asistencie pri protipartizánskych výpravách nemeckých jednotiek na Ukrajine aj v Bielorusku. Brutalita Nemcov mnohým Slovákom naznačila, že v okupovanej krajine bojujú na nesprávnej strane frontu.