Okrem pozitívneho efektu poklesu ceny ryže zasiahla Japonsko svetová hospodárska kríza vo všetkých oblastiach nemilosrdne. Na dovoze surovín závislá ekonomika Japonska nemala v dôsledku britského a amerického protekcionizmu (spojenému s vysokými clami na dovážaný tovar) dostatok zahraničnej meny na nákup surovín. Japonský priemysel sa tak ocitol na pokraji kolapsu. Vojnu ako liek na "riešenie ekonomickej krízy" považovalo Japonsko za cestu k zabezpečeniu sebestačnosti krajiny. Aby zabezpečili pre priemysel zdroje uhlia a oceli, zmocnilo sa Japonsko aj Mandžuska a neskôr zaútočili na Čínu.

Japonské vojská vtrhli 29. júla 1938 na územie Sovietskeho zväzu v oblasti jazera Chasan. Do hraničného konfliktu bolo zatiahnutých na oboch stranách zhruba 35 tisíc vojakov. O 132 dní sa boje skončili úplnou porážkou japonského agresora.