Po nástupe Hitlera k moci v Nemecku sa Stalin rozhodol učinil obrat v sovietskej politike smerom ku kolektívnej bezpečnosti v Európe a prehodnoteniu Spoločnosti národov, ktorá by sa mohla stať nástrojom na obranu mieru. Tlačil a povzbudzoval Komunistickou internacionálu aj jednotlivé komunistické strany do novej politiky spojenectva so socialistickými ( sociálne - demokratickými ) stranami, ako aj s ďalšími demokratickými silami do boja proti fašizmu a do vytvárania "ľudových frontov" k boju proti fašizmu.

Klement Gottwald, generálny tajomník KSČ a poslanec Národného zhromaždenia RČS ( republiky Československej ) vytýčil na VII. zjazde KSČ v apríli 1936 program širokej ľudovej fronty na obranu štátu proti hroziacej agresii nacistického Nemecka. Usiloval o úzku spoluprácu KSČ so všetkými demokratickými a vlasteneckými silami v celej ČSR. V septembri a októbri 1938 patril k hlavným predstaviteľom a hovorcom opozície proti kapitulácii a prijatí mníchovského diktátu. Postoj k nebezpečenstvu nacizmu a Nemecku musela Kominterna a komunistické strany, teda aj KSČ, zásadne zmeniť po podpise zmluvy medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom o neútočení. Stalin vnútil vedeniu Kominterny úlohu - považovať nacistické Nemecko za spojenca ZSSR!

Kominterna vytvorila pre (európske) komunistické strany komplikovanú situáciu najmä v dobe po vypuknutí druhej svetovej vojny, keď sa začal vytvárať aj komunistický odboj proti fašizmu. Jej línia bola v tej dobe podriadená predovšetkým záujmom sovietskej zahraničnej politiky. ZSSR, ktorý ešte 18. marca 1939 protestoval v nóte nemeckej vláde proti rozbitiu ČSR, uznal Slovenský štát, nadviazal s ním diplomatické styky a uzatvoril čs. vyslanectvo v Moskve. Bol to šok nie len pre čs. domáci a zahraničný odboj. Vo Francúzsku bola ich komunistická strana zakázaná práve z dôvodu masívneho vystupovania proti vojne s Nemeckom - spojencovi ZSSR.

Komunisti sa podľa príkazov z Moskvy miesto boja proti nacistickému Nemecku mali zamerať proti formovaniu „buržoázneho“ domáceho aj zahraničného odporu, do ktorého sa vôbec nemali zapájať! Takáto línia spôsobila komplikácie pri formovaní čs. zahraničného vojska vo Francúzsku, Británii aj na Strednom východe. Línia Kominterny narazila na nesúhlas aj najmä na kritiku strany a niektorých predstaviteľov KSČ v zahraničí, predovšetkým Vladimíra Clementisa. Zásadný prelom v uvedenej politike komunistov spôsobilo až prepadnutie ZSSR v lete 1941. Z nacistov a Nemecka sa znova stal úhlavný nepriateľ ZSSR aj komunistov...