Krátko po vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov musela mladá Československá republika uhájiť historické české územia na hraniciach s porazeným Nemeckom aj tiež s formujúcim sa samostatným Rakúskom. Pomocou českých dobrovoľníckych jednotiek čs. vláda do konca roka 1918 vojensky obsadila historické české pohraničné územia obývané prevažne nemecky hovoriacim obyvateľstvom a podriadila ich pod správu čs. štátnych orgánov :

Územia Rakúsko-Uhorska pridelené Československu v roku 1918

V januári 1919 vznieslo obnovené Poľsko nároky na územia Tešínska v Sliezsku, ktoré už bolo medzinárodne uznané za súčasť Československa. Keď sa Poľsko pokúsilo 25. januára 1919 podporiť svoj nárok na Tešínsku vyhlásením referenda, vydalo čs. ministerstvo obrany rozkaz k vojenskému obsadeniu svojho územia. Vedením operácie bol poverený francúzsky legionár plukovník Josef Šnejdárek :  viac >>>

Jednotka čs. légií z Talianska na Tešínsku

Z dôvodu, že nová a tiež už samostatná Maďarská republika sa nechcela dobrovoľne vzdať slovenského územia, ktoré maďarskí nacionalisti považovali za súčasť bývalého Horného Uhorska, museli byť na Slovensko vyslané české dobrovoľnícke jednotky, ku ktorým sa pridali aj jednotky slovenských dobrovoľníkov. Obsadenie územia Slovenska prebehlo do 20. januára 1919 až pomocou čs. légií prisunutých z Talianska. Jednotky čs. légií potom prevzali na území Slovenska úlohy čs. finančnej stráže, žandárstva, stráženia štátnej hranice a štátnej správy, ktoré do tej doby zastávali Maďari :  viac >>>

Delostrelci čs. domáceho vojska na Slovensku

Dňa 1. januára 1919 vstúpilo čs. vojsko do Bratislavy, ktorú do tej doby ovládalo maďarské vojsko. Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, ktoré začalo pôsobiť 12. decembra 1918 v Žiline, vydalo 8. januára nariadenie o zrušení národných výborov a Slovenskej národnej rady s platnosťou od 23. januára. Minister Vavro Šrobár musel urýchlene nahradiť maďarských úradníkov, žandárov, odborníkov v doprave a učiteľov kvalifikovanými ľuďmi z Čiech a Moravy, lebo Slováci nemali na ich obsadenie dosť vzdelaných ľudí :  viac >>>

Približne 70 000 dobrovoľníkov čs. zahraničného vojska sa nachádzalo stále na území Ruska, kde po podpise „neutrality“ s Nemeckom na západe sa boľševici vrhli proti jednotkám čs. armádnemu zboru. Po skončení vojny, vzniku samostatného čs. štátu, prevrate ruských dôstojníkov a nastolení diktatúry admirála Kolčaka stratili čs. legionári motiváciu angažovať sa v ruskej občianskej vojne. Odovzdávali svoje pozície ruským vojskám. Ich návrat do slobodnej vlasti cez Vladivostok bol však ešte veľmi vzdialený :

Súvisiace informácie :