O vývoji vojny mali v roku 1914 obidve strany skreslené predstavy
( informácia bude postupne aktualizovaná )

Začiatok vojnového konfliktu sprevádzalo nadšenie, vyvolávané nacionalistickými heslami a naivnými predstavami o cieľoch aj priebehu začínajúcej sa vojny. Vytriezvenie prišlo až neskôr a najmä bilancia strát na jej konci bola hrozná. Žiadna z mocností, ktoré vojnu vyvolali, ako aj vo vojne zúčastnených štátov nepredpokladali, aký ničivý bude jej priebeh a najmä ako rozsiahle budú jej následky! Rakúsko-Uhorsko aj cisárske Nemecko predpokladali, že „ich“ vojna bude krátka, že ju vyhrajú a že z nej vyjdú silnejšie. To, že ich generálne štáby vo svojich kalkuláciách a prípravách na vojnu nezohľadnili zmeny umožnené technickým vývojom spôsobila úplne iný priebeh vojny a vznik problémov, na ktoré neboli pripravené nie len generálne štáby, ale ani ich mocnári a vlády!

avz1405a2
Pruské vojsko na bojisku v bitke pri Hradci Králové - 1866

Poslednú vojnu viedla Habsburská monarchia na území ríše s Pruskom v roku 1866. V tej dobe sa ešte bojovalo tak, že rady pešiakov pochodovali proti sebe s bubnami a trubkami na čele s dôstojníkmi pod vlajúcimi zástavami útvarov. Jazdectvo útočilo na ich krídla a tylá šabľami aj pikami. Medzi nimi bolo rozmiestnené delostrelectvo, ktoré podporovalo boje svojich vojsk priamou paľbou. Celé bojisko sa dalo prehliadnuť takmer z jediného kopca, z ktorého riadil boj hlavný veliteľ so svojim štábom. Prusko-Rakúska vojna trvala asi mesiac a skončila sa generálnou bitkou pri Hradci Králové. O bitke vedeli iba ľudia v neďalekom okolí a popri cestách, po ktorých prichádzali na bojisko v Česku vojská oboch bojujúcich strán - externá informácia je tu : >>>

avz1405a2
Vývoj situácie na bojisku v bitke pri Hradci Králové - 1866
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

K prehre Rakúšanov stačila jediná chyba štábu, riadiaceho bojovú činnosť armády z vrchu Chlum pri dedine Dlouhé Dvory. Mali odtiaľ výborný rozhľad na celé bojisko - s výnimkou skrytej úžľabiny na pravom krídle. Tou prešla neveľká pruská jednotka a obsadila dedinu za ich chrbtom. Keď sa to dozvedel vrchný rakúsky veliteľ Ludwig von Benedekt, išiel sa tam osobne na koni presvedčiť, či je to pravda. Okamžite pochopil, že generálnu bitku prehral! Vojny sa zúčastnilo asi milión vojakov, na bojisku zostalo asi 50 000 mŕtvych a tisíce ranených. V tej dobe to bolo hrozné číslo! Tak vysoké straty na bojisku spôsobili najmä nové pruské zadovky, ktoré výrazne zrýchlili paľbu pechoty a veľmi efektívne rakúske delostrelectvo - externá informácia je tu : >>>

avz1405a3
Grafický prehľad je prevzatý zo stránky Aktuality.sk

Od tej doby sa však vplyvom technickej revolúcie zbrane výrazne zdokonalili. Na bojiská boli vojská prepravované z veľkej diaľky v krátkom čase vlakmi, ktoré im tam dopravovali aj všetko potrebné na vedenie boja. Pechota bola vyzbrojená veľmi výkonnými opakovacími puškami a guľometmi, ktorých paľba doslova kosila rady predných vojakov, pochodujúcich po bojisku ešte stále v pestrofarebných rovnošatách. Delostrelectvo, rozmiestnené až za pechotou, viedlo rýchlu paľbu výkonným strelivom na útočiacu pechotu, ako aj na tylo protivníka. Na riadenie jeho palieb boli používané aj balóny a prvé lietadlá. K prenosu informácii o situácii na bojiskách začali štáby používať už aj telefóny a telegrafy. Základné informácie o stave v rakúsko-uhorskej armáde sú na externej informácii tu : otvoriť >>>



Mužov na fronte museli nahradiť ženy aj v priemyselnej výrobe
( Videoklip je prevzatý z You Tube )

Vojaci aj politici oboch strán boli presvedčení, že vojna bude krátka a že v nej zvíťazia oni. Obe strany si preto na predpokladanú krátku vojnu pripravili iba generálnymi štábmi vypočítané zásoby s určitou rezervou. Vojnová ekonomika štátu, potrebná na dlhodobé vedenie vojny, im bola v tej dobe prakticky ešte neznáma. Nikto však nepredpokladal, aké desivé straty na živej sile nová vojna spôsobí na oboch bojujúcich stranách! Do vojny sa postupne zapojilo 28 štátov, ktoré vyslali na rôzne bojiská viac ako 65 miliónov mužov. Vojna si zanechala 10 miliónov mŕtvych a uvrhla do biedy stámilióny civilných obyvateľov, s výnimkou USA vydrancované ekonomiky zúčastnených štátov. Spôsobila rozpad troch významných impérií, čím umožnila vznik niekoľkých nástupníckych štátov, medzi nimi aj Československa :

avz1405a4
Rozdelenie územia Rakúsko-Uhorska medzi nástupnícke štáty
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

Bojové operácie na území dnešného Slovenska prebiehali iba na východe krajiny a to od decembra 1914 do apríla 1915. V tzv. Veľkej vojne bojovali vojaci z územia dnešného Slovenska v spoločnej rakúsko-uhorskej armáde, v uhorskej "národnej" domobrane alebo vlastibrane a niekoľko tisíc v čs. zahraničnom vojsku - čs. légiách. Vo vojne ich padlo takmer 70 000 z približne 2,5 milióna obyvateľov - externá informácia je tu : >>>

avz1405a5
V západnej Európe sú doposiaľ starostlivo udržiané všetky vojenské
cintoríny z "Veľkej vojny". Ich prehľad je odprezentovaný aj tu : >>>

Spôsob skončenia Veľkej vojny vyvolal však v niekoľkých štátoch túžby po odvete a „náprave“ víťazmi spôsobených "krívd" a chýb, čo viedlo k rozpútaniu nesledujúcej a ešte ničivejšej II. svetovej vojny. Na území Ruska vzplanula 7. novembra 1917 boľševická Októbrová revolúcia, ktorej priame dôsledky veľmi výrazne ovplyvňovali ďalší vývoj sveta minimálne do konca XX. storočia - externá informácia je tu : >>>

( administrátor použil fotografie aj z Wikipedie )


<<<  späť
Vložené 15. 08. 2015