Ani obrovská presila sovietskeho agresora nestačila na pokorenie malého Fínska
avz1503aa avz1503ab avz1503ac avz1503ad avz1503ae

Zimná vojna ukázala na nepripravenosť Červenej armády
( modrý text slúži ako prepínač na sekundárne informácie )

Sovietsky zväz uzatvorením formálnej zmluvy s Nemeckom o neútočení si vytvoril predpoklady získať hegemóniu vo východnej Európe. Keď sa dňa 17. septembra 1939 pripojil ZSSR k agresii Nemecka a anektoval východné Poľsko, začal s prípravou na vpád do susedného Fínska. Obyvatelia Fínska po získaní samostatnosti pritom vôbec nenaznačovali, že by sa chceli stať súčasťou ZSSR. Fínsko do tzv. Októbrovej revolúcie bolo súčasťou Ruského impéria a po občianskej vojne, rozpútanej boľševikmi, získalo samostatnosť. Hranica medzi samostatným Fínskom a boľševickým Ruskom bola potvrdená Tartarskou dohodou v roku 1920.



( videoklip je prevzatý z You Tube )

Po napadnutí Fínska sovietskou armádou v decembri 1939 sa začala tzv. Zimná vojna. Bola dôkazom rastúcej agresivity ZSSR voči susedným štátom a súčasne aj neschopnosti komunistického vedenia štátu si vybudovať efektívne ozbrojené sily. Červená armáda ( ovládaná mocným politickým aparátom ) spoliehala na obrovskú presilu a oddanosť vojakov Stalinovi, nebola schopná zabezpečiť ani základné materiálne a technické vybavenie pre svoje bojujúce jednotky. Veliteľský zbor, po oslabení politickými čistkami, tvorili najmä mladší dôstojníci bez bojových skúseností. Fínski vojaci, privyknutí klimatickým podmienkam a poznajúci krajinu v ktorej bojovali, dokázali odraziť prvé útoky agresora a spôsobiť Červenej armáde veľmi vysoké bojové straty...

avz1503am1 avz1503am2
Mannerheimova opevnená línia v decembri 1939
a vývoj operačnej situácie od začiatku roka 1940
( mapy sa po "kliknutí" zväčšia )

Na začiatku roka 1940 prevzal velenie nad armádami v oblasti Karelskej šije maršal Timošenko. Začal s reorganizáciou a výcvikom podriadených mu zväzov s cieľom zlepšiť ich taktiku a spoluprácu medzi jednotlivými druhmi vojsk. Po doplnení armád novými zväzkami, výstrojom a výzbrojou sa vo februári začala Timošenkova ofenzíva. Červená armáda po posilnení síl vo Fínsku z 23 na 45 divízií získala aj obrovskú prevahu najmä v delostrelectve, tankoch aj lietadlách. Vyčerpané fínske sily už nevládali čeliť nepretržitým útokom agresora. Červená armáda na prerazila niekoľkých miestach aj Mannerheimovu líniu. Švédsko zamietlo fínsku žiadosť o pomoc a spolu s Nórskom aj povolenie prechodu francúzsko-britského expedičného zboru cez územia ich štátov. Keď do Fínska nemohli prísť posily od západných veľmocí, krajina bola nútená dňa 12. marca pristúpiť na mierové podmienky stanovené vládou ZSSR. Po ich podpise boli na oboch stranách zastavené boje na obed 13. marca 1940.

avz1503ma3 avz1503am4
Zimná vojna - frontová línia v decembri 1939
a frontová línia v južnom Fínsku v marci 1940
( mapy sa po "kliknutí" zväčšia )

Fínska vláda pre zmenu nemohla nepristúpiť na podmienky zmluvy, avšak osamotená fínska armáda nemohla vzdorovať obrovskej presile Červenej armády. Väčšina európskych krajín síce sympatizovala s Fínskom, ale svoju pomoc obmedzila iba na diplomatické kroky voči ZSSR, prípadne na dodávky zbraní a materiálu. Švédsko a Nórsko mali snahu skončiť vojnu iba mierovými rokovaniami. Po boku Fínska bojovalo približne iba 11 500 dobrovoľníkov, prevažne zo škandinávskych krajín. Fínsko dostalo počas vojny od trinástich štátov 350 lietadiel, približne 1000 diel a mínometov, vyše 6000 guľometov a zhruba 100 000 pušiek so strelivom. Najviac zbraní prišlo z Francúzska, Veľkej Británie a zo Švédska. Po uzatvorení "Moskovskej mierovej zmluvy" Nemecko vystupňovalo tlak na politiku Fínska s osobitým zreteľom na prehĺbenie hospodárskych stykov.

avz1503am5
Zimná vojna - frontové línie v decembri 1939 a v marci 1940
( mapy sa po "kliknutí" zväčšia )

Na základe mierovej zmluvy muselo Fínsko "odstúpiť" ZSSR rozsiahle územia Karélie, Salla-Kúusamo a prenajať na 30 rokov polostrov Hanko, na ktorom si ZSSR vybudoval základňu. V zmluve bolo aj zakotvené, že ani jedna strana nevstúpi do záväzkov namierených proti druhej zmluvnej strane. Zmluva zabezpečovala ZSSR možnosť realizácie obchodu a dopravy, ako aj právo tranzitu v oblasti prístavu Petsamo. Fínsko sa okrem toho zaviazalo, že na pobreží Ľadového mora nebude budovať vojenské prístavy ani vojenské základne. Zmluva síce stanovila pre Fínsko tvrdé podmienky, garantovala mu však suverenitu zeme. ZSSR odstúpil aj od niektorých svojich požiadaviek, vznesených v roku 1939. Nečakaná "ústretovosť" ZSSR pramenila z obavy pred konfliktom so západnými spojencami a pred ich intervenciou v Škandinávii.

avz1503am6 avz1503am7
Hranice po Tartarskej zmluve do decembra 1939
a upravené Moskovskou zmluvou od marca 1940
( mapy sa po "kliknutí" zväčšia )

Fínsko si síce udržalo svoju nezávislosť, prišlo však približne o 10 % svojho územia, na ktorom žilo asi 12 % obyvateľov zeme. Zhruba pol milióna obyvateľov evakuovalo z odstúpených území. Fínsko prišlo aj o priemyslovú oblasť s mestom Viipuri ( dnes Vyborg ) a muselo odovzdať mnoho elektrární, stovky lokomotív aj vagónov. ZSSR dosiahol hlavný cieľ Zimnej vojny - t.j. zablokovanie Fínskeho zálivu proti možnej invázii z Baltu. Na novozískaných územiach vytvoril dňa 1. apríla 1940 Karelofínsku sovietsku socialistickú republiku. Oficiálne (!) straty Červenej armády boli 43 754 mŕtvych a 158 863 ranených mužov, Fíni uviedli 25 000 mŕtvych a 45 000 ranených vojakov. Veľmi tvrdé mierové podmienky viedli k prichýleniu sa Fínska k nacistickému Nemecku, od ktorého si sľubovalo predovšetkým znovuzískanie vo vojne stratených území a zaistenie bezpečnosti štátu voči ďalšej rozpínavosti ZSSR.

avz1503ad avz1503ae
Po podpise "Moskovkého mieru" utekali
z území odstúpených ZSSR tisíce Fínov
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Záver : Hitler, ktorý mal vysokú mienku o bojovej sile Červenej armády, po skončení Zimnej vojny uveril svojim generálom, že pri anexii v Poľsku sa prejavili vážne nedostatky a nízka bojová hodnota armády ZSSR. Súčasne si však uvedomil, že dodávky švédske rudy do Nemecka môžu byť vážne ohrozené západnými veľmocami aj ZSSR. Nemecký generálny štáb potom zapracoval nové závery do svojich vojnových plánov.

Odkazy na podrobnejšie externé informácie, uverejnené na stránkach Wikipédie. Ich zoznam a aktívne adresy sú tu : >>>

( administrátor použil fotografie a mapy aj z wikipédie )


<<<  späť na predchádzajúcu informáciu.
Vložené 24.07.2015 - Upravené 13.08.2015