Západné veľmoci nedokázali prerušiť lodné trasy na dopravu švédskej rudy do Nemecka
avz1503ab avz1503a avz1503a avz1503a avz1503fa

Vpád nacistického Nemecka do Dánska a Nórska v apríli 1940
( modré nápisy slúžia ako prepínače na sekundárne informácie )

Dňa 28. marca 1940 na zasadaní spojeneckej Najvyššej vojnovej rady, koordinačného orgánu Veľkej Británie a Francúzska, boli posúdené možnosti prevziať strategickú iniciatívu odrezaním Nemecka od surovinových zdrojov. Spojenci sa súčasne zaviazali neuzatvárať s Nemeckom prímerie bez súhlasu svojich parlamentov. Vládam Nórska a Švédska odoslali dňa 5. apríla západné veľmoci nóty, ktorými upozornili že neutralita oboch škandinávskych štátov je výhodná iba pre Nemecko a preto si Spojenci vyhradzujú právo podniknúť kroky, ktorými by znemožnili Nemecku využívať ich prírodné bohatstvo. Návrh na zabránenie Nemecku dovážať železnú rudu zo Švédska zamínovaním námorných koridorov pri nórskych brehoch sa však nepodarilo presadiť včas. Nemci už boli rozhodnutí napadnúť Nórska aj Dánsko. Viac je tu : >>>

avz1503mb1 avz1503bm2
Pre dopravu švédskej rudy do Nemecka boli iba dve námorné trasy :
z prístavu Narvik okolo pobrežia Nórska, z Lulea po Baltickom mori
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Britské lode začali zamínovávať nórske pobrežné vody 8. apríla a vzápätí mal nasledovať výsadok 18 tisíc spojeneckých vojakov. Nemecko, ktoré spracovalo plány na útok do Dánska aj Nórska už na konci roka 1939 a na začiatku marca už len dokončilo prípravy na jeho začatie. Do obidvoch krajín vpadli nemecké ozbrojené sily 9. apríla 1940 bez predchádzajúceho vyhlásenia vojny. Prvú údernú vlnu tvorilo celkom šesť inváznych skupín, ktoré sa vylodili v najdôležitejších nórskych prístavoch. Nemeckí výsadkári obsadili dôležité letiská Stavanger a Fornebu pri Osle. Z juhu na Dánsko zaútočili nemecké motorizované jednotky cez Jutský polostrov a od mora cez najdôležitejšie baltské prístavy. Nemecká vláda v oficiálnych nótach vládam napadnutých štátov krátko pred začiatkom operácie Weserübung oznámila, že cieľom nemeckej akcie je uchovať neutralitu oboch krajín a ochrániť ich pred chystaným vylodením Spojencov. Súčasne vládam oboch štátov predložila ultimatívne požiadavky, aby nekládli odpor a považovali vpád Nemecka za ochranné opatrenie.



Bez švédskej železnej rudy Nemecko nemohlo viesť vojnu
( videoklip je prevzatý z You Tube )

Dánsko sa však nevládalo postaviť nemeckej presile na odpor a kapitulovalo už na druhý deň. Krajina nevyhlásila ani mobilizáciu a kráľ Kristián X. po proteste proti útoku vyzval dánsky ľud, aby nekládol Nemcom odpor. Vzápätí vznikla v Dánsku nová, agresorovi podriadená vláda. Nórska vláda odmietla nemecké ultimátum a ponuku na prijatie „ríšskej ochrany“ krajiny, ani neuvoľnila miesto novej vláde, ktorú mal zostaviť nórsky fašista V. Quisling. 10. apríla nariadila mobilizáciu „armády“ v sile 60 tisíc mužov, jej chaotický priebeh však narušovala záškodnícka činnosť piatej kolóny. Nórske pobrežné batérie potopili pri vjazde do Oslofiordu jeden nemecký ťažký krížnik a pri vjazde do prístavov Bergen a Kristiansund dva ľahké krížniky. Britské vojnové lode zničili 14. apríla pri brehoch Narviku desať nemeckých torpédoborcov a sedem dopravných lodí. Nemecká posádka, ktorá obsadila prístavné mesto Narvik bez boja 9. apríla, sa tak ocitla bez ochrany a podpory z mora.

avz1503bm3
Mapa bojových operácií v Dánsku a Nórsku v apríli 1940
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

Keď kráľ Häkon VII. odmietol „mierovú anexiu“ Nórska, opustil aj s vládou Oslo. Nemci im v snahe zabrániť vycestovať do Veľkej Británie a vytvoriť tam exilovú vládu, vysadili výsadok parašutistov a vypísali vysokú odmenu na chytenie kráľa. Britský krížnik Glasgow ho spolu z členmi nórskej vlády prepravil vysoko na sever zeme a po viac ako mesačnom putovaní pricestoval 11. júla do Londýna. Zo zámermi Nemecka zosnoval nórsky fašista Quisling puč a vytvoril bábkovú vládu. V očiach Nórov sa však celkom zdiskreditoval vydaním rozkazu neklásť Nemcom odpor a zatykača na legitímnu nórsku vládu aj kráľa! Keď sa Quislingovi nepodarilo ovládnuť krajinu pokojnou cestou, Nemci ho po piatich dňoch nahradili okupačnou správou.

avz1503ba avz1503bb
Nemecké lode v Narviku a nórsky kráľ pri odchode z krajiny
( Foto sa po "kliknutí" zväčší )

S cieľom posilniť nórsku armádu pristávali od 14. apríla pri Narviku a do 18. apríla pri Andalnese a Namsose výsadky britských (24. gardová brigáda), francúzskych (13. polbrigáda Cudzineckej légie a 27. polbrigáda alpských strelcov) a od 8. mája v prístave Harstad aj poľských (Samostatná brigáda podhalských strelcov) jednotiek. Ich pomalé presuny do Nórska ešte narušovalo aj nemecké letectvo. Spojenecký expedičný zbor dňa 28. mája síce dobyl Narvik, ale nemecká posádka aj naďalej ovládala železnicu do Švédska. Zámer Spojencov, dobyť Trondheim sa im nepodaril. Na začiatku mája sa odpor nórskych jednotiek na juhu krajiny skončil. Keď sa vojská Spojencov v dňoch 5. až 8. júna z Nórska stiahli, Nemci opäť ovládli Narvik. Dňa 10. júna kráľ Häkon VII. vyzval armádu ku kapitulácii. Operácie s cieľom prerušiť dopravu švédskej rudy do Nemecka sa neskončili pre Spojencov úspešne. Nemecko okupovalo Dánsko aj Nórsko a využívalo ich prístavy a letiská ku kontrole Severného mora.

Odkazy na podrobnejšie externé informácie, uverejnené na stránkach Wikipédie. Ich zoznam a aktívne adresy sú tu : >>>

( administrátor použil fotografie a mapy aj z Wikipedie )


<<<  späť na predchádzajúcu informáciu
Vložené 30.07.2015 - Upravené 12.08.2015