Ešte pred vypuknutím vojny sa sformovala na poľskom území piata kolóna s výzvedným a diverzným poslaním. Boli to príslušníci nemeckej menšiny, vopred organizovaní v ozbrojených polovojenských skupinách. Bezprostredne pred vpádom wehrmachtu do Poľska prepadli v niektorých mestách im určené objekty, potom útočili aj na už ustupujúce jednotky poľskej armády. Poľské jednotky, ale aj rozhnevané poľské obyvateľstvo pri likvidácii nemeckých záškodníkov postrieľali aj časť nemeckých civilistov. To sa stalo pre agresorov zámienkou k vystupňovaniu teroru proti poľskému obyvateľstvu na wehrmachtom dobytom území Poľska.

Nemecká "školská" loď Schleswig - Holstein
( foto sa po "kliknutí" zväčší )

Podľa rozkazu Hitlera z 31. augusta 1939 sa vpád nemeckých ozbrojených síl na Poľsko začal 1. septembra. Nemecké vojská prekročili hranice Poľska - a to bez vypovedania vojny - na niekoľkých miestach súčasne. Nemecká bitevná loď Schleswig-Holstein, kotviaca v gdanskom prístave "na priateľskej" návšteve, začala už o 04,45 hodine ostrelovať poľskú vojenskú základňu na polostrove Westerplatte. Jej posádka o 182 mužoch však vzdorovala paľbe z 19 lodných diel aj nasledujúcim pozemným nemeckým útokom a leteckým náletom až do 7. septembra 1939.

Hitler odôvodňoval napadnutie Poľska o.i aj odôvodnením, že Poliaci prepadli nemeckú rozhlasovú stanicu v dnešných Gliviciach v Hornom Sliezsku. V skutočnosti však 31. augusta 1939 uskutočnila jej fingovaný prepad špeciálna skupina príslušníkov SS, preoblečených do poľských rovnošiat. Po jej obsadení odvysielali krátky prejav v poľštine s výzvou do boja proti Nemcom. Provokácia SS mala vyvolať dojem, že vpád do Poľska bol odvetou za tento prepad. Na zasadnutí ríšskeho snemu, zvolaného na predpoludním, A. Hitler oznámil, že wehrmacht prevzal „aktívnu ochranu ríše a nastúpil do „protiútoku“. Súčasne vyhlásil aj zákon o znovupripojení mesta Gdaňsk k Nemecku.

Poľsko bolo napadnuté Nemeckom z viacerých strán súčasne
( mapa sa po "kliknutí" zväčší )

Nacistické Nemecko predpokladalo, že západné mocnosti nepodniknú proti jeho vpádu do Poľska nijaké kroky. Francúzsko a Veľká Británia 2. septembra začali mobilizovať, ale súčasne sa pokúšali zastaviť nemeckú agresiu iba diplomatickou aktivitou. Britský veľvyslanec v Berlíne 3. septembra o 09,00 hodine odovzdal nótu s požiadavkou, aby boje v Poľsku skončili do 11. hodiny. Keď Hitler ich ultimátum nesplnil, obidve mocnosti vyhlásili Nemecku vojnu. Konkrétne vojenské akcie západných mocností boli minimálne a priebeh vojny v Poľsku nemohli ovplyvniť. Francúzske vojská obsadili opevnenia na Maginotovej línii, britské letectvo bombardovalo nemecké prístavy Wilhemshaven a Cuxhaven. 6. septembra Veľká Británia začala námornú blokádu Nemecka. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Do 10. septembra 1939 zaujali k vojne rôzny postoj všetky významné krajiny sveta...