Otázka vojenskej pomoci SNP Sovietskou armádou vystúpila do popredia okamžite po jeho začatí. Hlavný stan vrchného veliteľa už dňa 2. septembra 1944 vydal direktívu pripraviť a vykonať operáciu na styku 1. a 4. ukrajinského frontu. Cieľom operácie bolo preniknúť z priestoru Krosno - Sanok na slovenské hranice vo všeobecnom smere na Prešov a spojiť sa s východoslovenským vojskom. Na vykonanie operácie bolo rozhodnuté použiť aj 1. československý armádny zbor v ZSSR a slovenské vojská, nachádzajúce sa s.v. od Prešova.

Po začatí Karpatsko-duklianskej operácie ( KDO ) dňa 8. septembra 1944 sa rozpútali sa ťažké boje o prekročenie Východných Karpát. Útočiace vojská tu však narazili na dôsledne vybudovanú obranu, ktorú nacistické velenie pripravovalo už od roku 1943. V príprave operačných plánov Karpatsko-duklianskej operácie sa pôvodne uvažovalo o leteckom vysadení brigády do priestoru dislokácie Východoslovenskej armády. Po zmene situácie sa však od pôvodného zámeru upustilo.

Brigáda počas presunu z Proskurova dostala rozkaz odovzdať vo vykladacej stanicu Przemysl padákový materiál a presunúť sa ako pešia jednotka do vytýčeného úseku. Bola zaradená do bojovej zostavy sovietskych vojsk ako ľavokrídelný zväzok 38. armády (gen.plk. K. S. Moskalenko) 1. ukrajinského frontu na styku s 1. gardovou armádou (gen.plk. A. A. Grečko) 4. ukrajinského frontu.

Bojová zastava brigády - nástup s padákmi - veliteľ brigády pplk. Přikryl v Karpatoch
( Po "kliknutí" sa foto žzväčší )

Do bojov na ľavom krídle 38. armády bola 2. čs. paradesantná brigáda v ZSSR zasadená v dňoch 11. až 19. septembra 1944. Úlohou brigády bolo zabezpečiť východiskový priestor pre zasadenie 4. a 31. gardového tankového zboru na smere Pastwiska, Rudavka, Rymanowska a ďalej do pravého boku hlavného zoskupenia nepriateľa.

Brigáda zohrala významnú úlohu bojovú činnosť, ktorá. Jej príslušníci ovládli o.i. mestečko Besko, ktoré sa stalo východiskom pre sovietskych tankistov do útoku, hlboko obchvacujúcemu nepriateľskú obranu pri meste Dukla. Československí výsadkári, ktorí sa k útoku tankistov pripojili, oslobodili niekoľko ďalších poľských osád medzi Krosnom a Sanokom. Bojová činnosť 2. parabrigády v KDO prispela k preneseniu smeru hlavného úderu 38. armády do boku duklianskeho uskupenia nepriateľa. Za 9 dní bojov prelomila 3 do hĺbky vybudované a urputne bránené nepriateľské postavenia, postúpila asi o 12 km, oslobodila a podieľala sa na oslobodení 12. poľských obcí.

Parabrigáda utrpela v KDO značné straty : 143 mŕtvych, 438 ranených a 49 nezvestných. Početný stav brigády sa znížil o 630 mužov. Svojou bojovou činnosťou na rozhodujúcom úseku prispela k úspechu KDO a súčasne pomohla aj SNP. Parabrigáda potvrdila v boji, že je schopná plniť úlohy aj v tyle nepriateľa. Dňa 19. septembra bola paradesantná brigáda stiahnutá z bojov a postupne presunutá vzdušnou cestou na Slovensko na pomoc povstaniu.