Oslobodzovanie územia Slovenska sa začalo za mimoriadnych okolností, keď po vypuknutí Slovenského národného povstania na pomoc povstalcom bola urýchlene pripravená a otvorená karpatsko-dukelská operácia 38. armády genplk. K. S. Moskalenka 1. UF a časti síl 1. gardovej armády genplk. A. A. Grečka 4. UF. V rámci tejto operácie sa začalo priame oslobodzovanie Slovenska 20. septembra 1944 a 21. septembra bola oslobodená prvá slovenská obec Kalinov. Všetko 1. gardovou armádou. 1. čs. armádny zbor v ZSSR 6. októbra 1944 prekročil slovenské (resp. československé) štátne hranice v Duklianskom priesmyku a oslobodil Vyšný Komárnik. Karpatsko-duklianska operácia mala operačný charakter a trvala od 8. septembra do 28. októbra 1944.

V druhej polovici septembra 1944 sa postupne rozvinula karpatsko-užhorodská operácia hlavných síl 4. UF a trvala do konca októbra 1944. Tieto dve operácie spolu tvorili strategickú východokarpatskú operáciu. Oslobodzovacie jednotky v nej vstúpili na územie Slovenska iba nehlboko a oslobodili niekoľko obcí za účasti asi 247 000 mužov.

Terén v Karpatoch v jeseni 1944 - Obnovenie hranice prvej ČSR čs. jednotkou
gen. Ludvík Svoboda v oslobodenej obci ( Po "kliknutí" sa foto zväčší )

Druhou operáciou bola východoslovenská, ktorú v novembri a decembri 1944 za 51 dní uskutočňovalo do 400–tisíc vojakov 4. UF a pravého krídla 2. UF. Najťažšie boje tejto operácie sa udiali o Dargovský priesmyk v Slanských vrchoch. Oslobodená bola časť územia východného Slovenska, vrátane Humenného, Trebišova a Michaloviec.

Hlavné sily 2. UF v tomto období, predovšetkým v decembri 1944, uskutočnili budapeštiansku operáciu (zúčastnil sa na nej aj 3. UF), ktorá sa dotkla aj územia Slovenska. 6. gardová tanková armáda genplk. A. G. Kravčenka prekročila 9. decembra 1944 Ipeľ a 14. decembra spolu so 7. gardovou armádou genplk. M. S. Šumilova oslobodila Šahy a 20. decembra Levice. Do konca decembra obe armády a 1. gardová jazdecko-mechanizovaná skupina genpor. I. A. Piljeva v trojuholníku ohraničenom mestami Šahy – Levice – Štúrovo zlikvidovala silný protiúder Nemcov, na ktorom sa popri iných silách zúčastnili najmä tri tankové divízie.

Do konca roka 1944 bolo slobodných asi 8 000 km slovenského územia. Tým sa skončilo prvé obdobie nášho oslobodzovania, ktoré bolo charakterizované najmä tým, že sa začalo pomocou Slovenského národného povstania a že na severnom strategickom smere Červená armáda v tom čase neútočila.

Po boku Červenej armády za oslobodenie Slovenska bojovali dve vševojskové rumunské armády - 1. a 4. samostatný rumunský letecký zbor v zostave 5. leteckej armády 2. UF, samostatný rumunský tankový pluk a 1. rumunská dobrovoľnícka divízia Tudore Vladimirescu, ktorá bojovala často ako záloha veliteľa 2. UF, mimo obe rumunské armády. Od samého začiatku oslobodzovania Slovenska po boku Červenej armády bojoval 1. česko-slovenský armádny zbor v ZSSR.