Jednou z najvýznamnejších osobností našich novodobých dejín je bezo sporu Milan Rastislav Štefánik, ktorý mal rozhodujúcu zásluhu na vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov, ako aj na modelovaní slovenského štátotvorného národa v Československu. Bez jeho zástoja, ako to potvrdzujú aj najnovšie objavené dokumenty, by ČSR nebola vznikla. Zohral rozhodujúcu úlohu pri uvádzaní T. G. Masaryka a E. Beneša do francúzskych vládnych kruhov, kde on osobne mal vždy otvorenú cestu. Asi najväčšou zásluhou M. R. Štefánika bolo budovanie dobrovoľníckeho vojska v zahraničí - Československých légií. Nie neposlednou jeho zásluhou bol aj lobing pre podporu cieľov čs. odboja u vlád Dohody a najmä u amerických Slovákov, ktorí zohrali veľkú úlohu v podpore snáh o spoločnú republiku s Čechmi.

V máji 1916 vznikol v Paríži na návrh E. Beneša a M. R. Štefánika ústredný politický a vojenský orgán zahraničného odboja Čechov a Slovákov - Národní rada zemí českých ( Coseil National des Pays Tchéques ). Jej predsedom sa stal T. G. Masaryk, tajomníkom E. Beneš a podpredsedom J. Dürich, ktorého po vylúčení nahradil M. R. Štefánik. Na sklonku vojny bola oficiálne premenovaná na Česko-Slovenskú národnú radu, ktorú 29. 6. 1918 uznali dohodové mocnosti za politického predstaviteľa budúceho československého štátu.

M. R. Štefánik ako francúzsky občan a vojak, generál francúzskeho letectva požíval vysokú dôveru vo francúzskych vládnych kruhoch. Od prvopočiatku mu preto pripadla úloha na vojensko-diplomatickom poli. Ujal sa organizovania Čs. légií, ktoré zohrávali významnú úlohu v boji po boku armád dohodových krajín a po vzniku ČSR pri obsadzovaní hraníc stanovených mierovou konferenciou.

Stavba súsošia M.R.Štefánikam a jeho zborenie ( po "kliknutí" sa obrázok zväčší )

Dvanásť rokov po jeho smrti bola na Slovensku, konkrétne v Trenčíne, založená Štefánikova spoločnosť, ktorá mala svoje pobočky aj na Morave. Jej cieľom bolo pestovanie idei československej jednoty a bratského spolunažívania Čechov a Slovákov v duch myšlienok a odkazu M. R. Štefánika. V roku 1937 bolo je sídlo premiestnené do Bratislavy. V roku 1938 bola jej činnosť prerušená.

M. R. Štefánik patril k osobnostiam slovenského národa, s ktorým si osud už za jeho života, ale aj po smrti 4. 5. 1919 kruto zahral. Po vzniku Československa bol uctievaný ako hrdina, no vzápätí bol zatracovaný. Najskôr mu boli stavané pomníky a busty, pomenovávané po ňom boli ulice, ústavy a námestia, aby boli onedlho búrané, premenovávané a bolo ľuďom prikazované, aby sa na neho zabudlo.

Ivo Veliký v roku 2007 zozbieral mnohé atribúty, súvisiace s mestom Trenčín a M. R. Štefánikom – väčšina z nich do tej doby zapadla prachom zabudnutia. Popísal ich v publikácii Štefánikovské atribúty v Trenčíne, ktorá je známa iba v niekoľkých výtlačkoch. Kde sa nachádzajú ostatné, to vie asi ba jeden človek a ten bohužiaľ na otázky neodpovedá...

Súčasný pamätník M.R.Štefánika je v parku pod hradnou skalou

Myšlienka postaviť v Trenčíne sochu M. R. Štefánika vznikla už v tridsiatich rokoch so zámerom dôstojne osláviť 20. výročie samostatnosti ČSR, vyjadriť boj slovenského národa za slobodu, uctiť si pamiatku padlých v 1. svetovej vojne a pripomenúť význam zahraničného odboja a jeho predstaviteľov. Autor súsošia, akad. Sochár Jozef Pospíšil sa zaviazal dielo dokončiť do 15. 10. 1938, aby mohlo byť slávnostne otvorené 28. 10. 1938. Pod vplyvom vojensko-politických udalostí tej doby však dielo nebolo dokončené a ani oficiálne odovzdané – aspoň niet o tom konkrétnych dokladov. Až po 2. svetovej vojne sa objavujú informácie o slávnosti pri súsoší dňa 4. 5. 1946 a jeho odovzdaní predstaviteľom mesta.

Za krátku dobu však prišiel čas zatracovania pamiatok a mena M. R. Štefánika aj do Trenčína – okresní funkcionári KSS a MNV v Trenčíne sa postarali, aby súsošie "zmizlo z očí" Trenčanov. V noci na 4. apríla 1953 nechali súsošie zdemolovať – socha M. R. Štefánika bola roztavená a torzá kamenných sôch sú uložené na nádvorí Trenčianskeho múzea...

Bratia Hrnčiarovci z Mníchovej lehoty, zamestnanci Kovošrotu, oddelili hlavu sochy M. R. Štefánika a uschovávali ju až do roku 1990. Kópia torza uchovanej hlavy bola použitá pre nový pomník M. R. Štefánika, ktorý bol odhalený 1. 9. 1990 v mestskom parku, neďaleko od miesta pôvodného súsošia.