Československí vojaci a letci bojovali po zániku ČSR proti Nemecku doma aj v zahraničí
... ... ... ...

Občania rozbitého Československa v bojoch proti fašizmu
po boku Spojencov v druhej svetovej vojne ( 1939 - 1940 )


informácia bude ešte aktualizovaná

Nemecko po nástupe Hitlera k moci, odmietnutí Versaillskej dohody, obsadení územia Rakúska, rozpútaní agresívnej kampane voči Československu a odtrhnutí jeho pohraničných území pomocou Mníchovskej dohody, dosiahlo s prispením politiky „nevmiešavania“ Francúzska a Veľkej Británie nakoniec aj jeho rozbitie. 15. marca 1939 si Nemecko vynútilo odtrhnutie Maďarskom okliešteného územia Slovenska od tzv. druhej Československej republiky a vytvorilo z neho satelitný Slovenský štát. Ostatok územia Čiech a Moravy potom Nemecko obsadilo a vytvorilo z neho tzv. „protektorát Čechy a Morava“. Územie tzv. Zakarpatskej Ukrajiny a časť územia Slovenska pripadli Maďarsku.

Podpis dohody v Mníchove Stretnutie Tisa s Hitlerom v Berlíne Horthy reční v Košiciach
Mníchovská dohoda umožnila odtrhnúť Slovensko od ČSR a zabrať časť jeho územia Maďarskom
( po "kliknutí" sa obr. zväčšia )

Nie všetci čs. občania, najmä politici a vojaci, sa však po vytvorení samostatného Slovenského štátu a okupácii českých krajín Nemeckom zmierili s rozbitím Československa. Mnohí sa rozhodli radšej emigrovať do zahraničia a odtiaľ sa usilovali znova obnoviť Československú republiku. Dôvody k ich odchodu do zahraničia boli rôzne; vo väčšine prípadov to však bola hlavne ich nenávisť k okupantom, alebo neochota žiť v totalitnom štáte.

... ... ...
Čs. dobrovoľníci v Krakove, v tábore Malé Bronovice po rozbití ČSR a internovaní v Suzdale (ZSSR)
- po napadnutí Poľska Nemeckom, Slovenskom a ZSSR časť z nich bola zajatá Červenou armádou.

Takmer štyridsať rokov sa mladej generácii hovorilo, že oslobodenie našej vlasti od nemeckých okupantov je výsledkom internacionálnej pomoci Červenej armády, hrdinstva československých vojakov bojujúcich v ZSSR po jej boku a partizánov organizovaných komunistami. O tom, že československí vojaci bojovali proti silám fašizmu a zomierali za ideály demokracie a svoju vlasť aj na iných bojiskách sveta sa dlho farizejsky mlčalo...

... ... ...
Francúzsko umožnilo sformovať čs. jednotky na jeho území až po vyhlásení vojny Nemecku

Od roku 1939 vnikali v zahraničí postupne vojensko-politické centrá, ktoré začali organizovať aj čs. dobrovoľnícke vojenské jednotky pre boj proti nacistickému Nemecku v zahraničí a na podporu domáceho protifašistického odboja. Postupne sa sformovali tri čs. politické a vojenské zahraničné centrá najskorej v Poľsku a vo Francúzku, odkiaľ sa po ich porážke a obsadení Nemeckom presunuli do Veľkej Británie. Až po napadnutí Nemeckom vzniklo vojensko-politické centrum čs. zahraničného odboja v Sovietskom zväze ( ZSSR ).

... ... ...
Československí dobrovoľníci po príchode do Veľkej Británie v lete 1940

Občania Hitlerom rozbitého Československa a krajania žijúci v zahraničí sa na rôznych bojiskách sveta zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom v čs. vojenských jednotkách sformovaných v zahraničí, na Slovensku v povstaleckej 1. čs. armáde alebo v partizánskych oddieloch, v armádach iných štátov protifašistickej koalície, ako aj v hnutiach odporu na územiach fašistami okupovaných krajín.

... ... ...
Československé vojenské jednotky boli sformované aj na Strednom východe

Československé vojenské jednotky, vytvorené v priebehu 2. svetovej vojny v zahraničí, sa zúčastnili ústupových bojov v Poľsku a Francúzsku, podieľali sa na protivzdušnej obrane Veľkej Británie, na leteckom bombardovaní Nemecka a ním okupovaných území, na leteckej podpore a zabezpečovaní dieppskej výsadkovej operácie, invázie do severného Francúzska, arnhemskej a rýnskej výsadkovej operácie, bojovali na Strednom východe a na bojiskách severnej Afriky. Na východnom fronte bojovali čs. vojaci v Charkovskej obrannej operácii, Kyjevskej útočnej operácii a Kyjevskej obrannej operácii, v Žitomírsko-berdičovskej a Korsuňovsko-ševčenkovskej operácii, pri oslobodzovaní územia Československa vo Východokarpatskej, Východoslovenskej, Západokarpatskej, Ostravskej a Pražskej operácii.

... ... ...
Na území ZSSR boli postupne sformované samostatné čs. jednotky, zväzky ( 3 pešie brigády, tanková a paradesantná brigáda,letecká divízia) a nakoniec aj zväz (armádny zbor), ktoré sa po boku ČA zúčastnili oslobodzovacích bojov na území ZSSR aj našej vlasti.

Po prepuknutí Slovenského národného povstania ( 29.8.1944) sa sformovali povstalecké ozbrojené sily, reprezentované 1. čs. povstaleckou armádou ( 1.ČSA ) na Slovensku a partizánmi. 1.ČSA vznikla pod tlakom útokov nemeckých okupačných vojsk. Jej velenie malo v prvých dňoch k dispozícii iba 18 000 vojakov a dôstojníkov. Počet príslušníkov 1.ČSA sa zvýšil po uskutočnení dvoch mobilizácií. Po prvej z nich ( začala sa 5.9.1944 ) narástol jej počet na 47 000 a po druhej z 26. septembra, ale aj po nástupe nováčikov ( 9.10.1944 ) narástol jej počet na 60 000 osôb. Po boku armády bojovalo na povstaleckom území približne 12 000 partizánov, z ktorých asi 70% tvorili Slováci. Ďalších si 5000 partizánov pôsobili v tyle nemeckých okupačných vojsk. Povstalecké ozbrojené sily tak dosiahli počas druhého mesiaca bojov súhrnný stav asi 75 500 osôb.



Kinožurnál 34/1989 je umiestnený na : YouTube

Československé vojenské jednotky, ktorí sa počas 2. svetovej vojny sformovali na území Poľska, Francúzska, Stredného východu, Veľkej Británie a Sovietskeho zväzu, jednotky povstaleckej 1. čs. armády a partizánske jednotky na Slovensku predstavovali síce iba nepatrnú časť miliónových armád protifašistickej koalície, ale ich boje a obete sa stali uznávanou súčasťou vojenského úsilia demokratických národov a štátov víťaznej koalície 2. svetovej vojny.


<<<  späť
Aktualizované 23. 6. 2012