Stretnutie vojnových víťazov sa konalo v meste Postupim pri rozbombardovanom Berlíne, na zámku Cecilienhof, ktorý patril bývalému panovníckemu rodu Hohenzollerovcov. Na rozdiel od februárovej Jaltskej konferencie sa zmenilo zloženie jej účastníkov: zosnulého prezidenta USA Franklina Delana Roosevelta nahradil Harry Truman. Britského premiéra Winstona Churchilla vystriedal počas konferencie ( po prehre vo voľbách ) nový labouristický predseda vlády Clement Attlee. Jediným štátnikom, ktorý sa zúčastnil aj predchádzajúcich rokovaní, bol sovietsky diktátor Josif V. Stalin, ktorý efektívne využil svoje skúsenosti z predchádzajúcich rokovaní vo svoj prospech.

Vodcovia troch veľmocí na rokovaniach v Jalte a Postupime
( foto sa po "kliknutí" zväčšia )

Konferencia sa konala od 17. júla do 2. augusta 1945. Nadviazala na rokovania predstaviteľov Veľkej trojky, zloženej z vrcholných predstaviteľov USA, Veľkej Británie a ZSSR, ktoré sa uskutočnili 28. novembra až 1. decembra 1943 v Teheráne a 4. až 13. apríla 1945 v Jalte. Bolo na nich dohovorené, že ich ďalšie stretnutie sa uskutoční v porazenom Nemecku. Víťazné mocnosti na nej schválili zásady pre ich postup voči porazenému Nemecku, rozdelenie vojnových reparácií, stanovenie západných hraníc Poľska, odsúhlasili odsun nemeckého obyvateľstva z oslobodených území a založili tzv. Radu ministrov zahraničných vecí.

Z rokovania predstaviteľov víťazných veľmocí v Postupime
( foto sa po "kliknutí" zväčší )

Záver konferencie mal zásadný dopad predovšetkým na osud porazenej Hitlerovej nemeckej ríše, ako aj na povojnové usporiadanie Európy. Víťazné veľmoci sa dohodli, že budú k Nemecku pristupovať ako k jednotnému hospodárskemu celku a že ich politika bude presadzovať štyri hlavné zásady : demilitarizáciu verejného života, jeho denacifikáciu ( odstránenie exponentov bývalého režimu z dôležitých funkcií ), dekartelizáciu veľkých priemyslových odvetví a demokratizáciu krajiny. Rozhodli, že Nemecko bude rozdelené do štyroch okupačných zón pod oddelenou správou USA, ZSSR, Veľkej Británie a Francúzska. Rovnako rozdelili Berlín, ktorý sa mal nachádza v strede sovietskej okupačnej zóny.

Rozdelenie porazeného Nemecka na okupačné zóny
( mapa sa po "kliknutí" zväčší )

Veľké problémy vyvstali pri rokovaniach o novom usporiadaní hraníc a osude nemeckých menšín v štátoch strednej Európy. Sovietsky zväz si presadil územný zisk na úkor jeho armádou oslobodených štátov : Rumunska ( odtrhnutie Besarábie a severnej Bukoviny ), Poľska ( posunutie východnej hranice na tzv. Curzonovu líniu), Československa ( odtrhnutie Zakarpatskej Ukrajiny), Fínska a Pobaltia (Litva, Lotyšsko a Estónsko, ktoré Sovietsky zväz anektoval už v roku 1940). Západné veľmoci po ostrých sporoch nakoniec súhlasili aj s novou poľsko-nemeckou hranicou, ktorú Stalin vytýčil na riekach Odra a Nisa na úkor Nemecka, aby tak Poľsku kompenzoval územia na východe, zabraté ZSSR. Potvrdili aj pripojenie časti východného Pruska k ZSSR, vrátane prístavného mesta Königsberg, dnešný Kaliningrad.

Prerozdelenie území a hraníc Nemecka, Poľska a ZSSR
( mapy sa po "kliknutí" zväčšia )

Na konferencii bolo odsúhlasené, že okupačné mocnosti príjmu Nemcov z Poľska, Československa a Maďarska na územia zón, ktoré v Nemecku spravujú. Príslušné ustanovenie záverečného protokolu konferencie iba uznáva potrebu vtedy už prebiehajúceho odsunu. V dohode sa zdôrazňuje, že odsun musí prebiehať organizovane a humánne a že Nemci budú spravodlivo rozdelení medzi jednotlivé okupačné pásma.

Pre koordináciu postupu a riešenie prípadných problémov bola v Postupime vytvorená Rada ministrov zahraničia, v ktorej mali okrem veľmocí zasadnúť aj Francúzsko a Čína. Spoločné plány však pochoval nástup tzv. studenej vojny, ktorej predzvesť sa prejavila už v Postupime. Západní spojenci odmietli sovietske nároky na územia v Turecku a v severnej Afrike. Ostro kritizovali aj razantný nástup ZSSR podporovaných komunistov a potláčanie demokracie v ZSSR oslobodených štátoch v strednej a východnej Európe.

Územie Európy rozdelené na sféry vplyvu Železnou oponou
( mapa sa po "kliknutí" zväčší )

Americký prezident Harry Truman a britský premiér Winston Churchill vyzvali v tzv. Postupimskej deklarácii Japonsko na bezpodmienečnú kapituláciu, potrestanie vojnových zločinov a demokratizáciu krajiny. Výzva obsahovala aj varovanie pred zničením Japonska. Vtedajší japonský premiér Suzuki reagoval takmer okamžite: "Vláda bude výzvu úplne ignorovať a rozhodným spôsobom bojovať za úspešné ukončenie vojny".

Vybrané udalosti nasledujúce po skončení konferencie :

Na rozkaz Trumana, prezidenta USA bola 6. augusta 1945 zvrhnutá prvá atómová bomba na Hirošimu a 9. augusta ďalšia na Nagasaki. USA si týmto činom chceli vynútiť okamžitú kapituláciu Japonska a súčasne pred celým svetom demonštrovať svoju vojenskú prevahu : viac >>>

V zmysle záverov Postupimskej dohody 8. augusta 1945 vypovedal vojnu Japonsku aj Sovietsky zväz a za 21 dní ťažkých bojov na území Číny porazil jeho vojská. 14. augusta 1945 japonská vláda prijala kapituláciu, časť armády však nezložila zbrane. Bezpodmienečná kapitulácia Japonska bola podpísaná až 2. septembra 1945 na palube bojovej americkej lode Missouri : viac >>>

Zástupcovia víťazných mocností ZSSR, USA Veľkej Británie a Francúzska uzavreli v Londýne dohodu o spoločnom stíhaní vojnových zločincov európskych zemí Osy :