Veniec pod pamätnú tabuľu umiestnil priamy účastník Slovenského národného povstania plukovník vo výslužbe Pavol Liška. V krátkom príhovore pripomenul pracovné nasadenie vtedy 38 ročného Jána Goliana, ktorý ako jediný z veliteľov vtedajšej slovenskej armády prejavil osobnú statočnosť a ochotu podujať sa na prípravu povstania a napokon aj velil povstaleckej armáde až do príchodu generála Rudolfa Viesta, ktorý velenie prevzal začiatkom októbra 1944. Posledné jeho aktivity boli spojené s účasťou v partizánskej vojne v slovenských horách. Externá informácia  je tu >>>

Pred pamätnou tabuľou na budove Veliteľstva pozemných síl OS SR v Trenčíne
( po "kliknutí" sa zvolené foto zväčší...)

Počas teroristického záťahu Einsatzkommanda 14 proti povstalcom 3. novembra 1944 Goliana a Viesta zajali v Pohronskom Bukovci. Nasledovali výsluchy na štábe EK-14 a v Bratislave. Potom oboch previezli do Berlína a napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov odsúdili na trest smrti. Dodnes nevieme kde boli popravení. Pravdepodobná stopa končí v koncentračnom tábore vo Flossenburgu. Žiaľ, nejestvuje hrob, kde pri spomienke môžeme položiť kvietok.

Fotografie pplk. / gen. Jána Goliana v dobe SNP z Wikipedie

„Nech navždy zostane v spomienkach našich ľudí a príslušníkov dnešných ozbrojených síl ako statočný vojak, ktorý sa v rozhodujúcich chvíľach dokázal správne rozhodnúť a vojenskými činmi sa zaslúžil o priblíženie porážky nacizmu, ľudáckeho režimu a oslobodenie našej vlasti, ktorej bol verný do konca života,“ ukončil svoje rozprávanie Pavol Liška.