![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
za ktoré bojovali a umierali hrdinovia na Dukle Pod záštitou Ministerstva obrany SR, Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), krajskej, obvodnej a miestnej samosprávy sa 4.10.2011 uskutočnili spomienkové slávnosti pri príležitosti 67. výročia Karpatsko-duklianskej operácie a Dňa obetí Dukly. Tomuto aktu predchádzali oslavy na poľskej strane 3. októbra na Dukle, v Zarzyni a Novosielcach. Ani tento raz pri pietnej spomienke nechýbali členovia základných organizácií oblastnej organizácie SZPB z Trenčína. ![]() Pietne stretnutie na duklianskom vojenskom cintoríne ( po "kliknutí" sa foto zväčší ) Hoci na pietnom akte pri pamätníku česko-slovenských vojakov v Duklianskom priesmyku nebolo toľko účastníkov ako pri okrúhlych výročiach, konal sa s patričnou úctou a dôstojnosťou. Popri ešte žijúcich priamych účastníkoch bojov na Dukle z Česka, Poľska a Slovenska bola prítomná delegácia prezidenta SR s vedúcim kancelárie Milanom Čičom, delegácia Ministerstva obrany SR vedená ministrom Ľubomírom Galkom a už tradiční hostia - veľvyslanec Ruskej federácie, zástupcovia Bieloruska, Ukrajiny, Poľska a Nemecka, delegácia SZPB s predsedom Pavlom Sečkárom, zástupcovia samospráv a Klubu vojenských veteránov Slovenska. Osláv sa zúčastnila aj dcéra arm. gen. Ludvíka Svobodu Zoje Klusáková a dcéra maršala Ivana Koneva Natália Konevová. ![]() „Na hrdinov, ktorí položili svoj život za to, aby sme mohli slobodne žiť by sme nemali nikdy zabúdať,“ povedal okrem iného vo vystúpení po pietnom akte minister obrany Ľubomír Galko dodávajúc: „Sloboda a mier nie sú samozrejmosťou aj napriek tomu, že si to dnešná mladá generácia veľmi neuvedomuje a treba jej to neustále pripomínať. Práve pod Duklou sa postupne napĺňala silná túžba obyvateľov bývalého Československa zbaviť sa tyranie, krutosti a neľudskosti fašizmu.“ Na záver zdôraznil: „Dôležitým a nesporným faktom je, že Karpatsko-duklianskou operáciou začalo priame oslobodzovanie Československa. My môžeme byť a sme právom hrdí na to, že sa na tejto historickej udalosti aktívne zúčastnili aj Slováci.“ Chvíle bojov v Duklianskom priesmyku a obete padlých hrdinov z historického pohľadu priblížil predseda SZPB Pavol Sečkár a na záver pripomenul: „Nech padlí hrdinovia, ktorým dnes vzdávame česť, navždy zostanú v našej pamäti a sú zdrojom nášho poznania a tradícií. Ako posvätný dar chráňme slobodu a demokraciu, za ktoré bojovali a umierali. Chráňme ich živý odkaz a nehynúcu pamiatku.“ Na koniec minister odovzdal pamätné medaily ôsmim vojnovým veteránom z druhej svetovej vojny. ![]() Také to bolo na Dukle Boje na Dukle sa považujú za jedny z najťažších a vyžiadali si veľké obete. Karpatsko-Duklianska operácia začala 8. septembra. Mala byť rýchlou akciou a napomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Nakoniec to bolo nekonečných 80 dní, kedy „krv tiekla v potokoch“. V úvode tejto bojovej operácie sa sovietskym jednotkám podarilo prelomiť nemeckú obranu, ale rýchla a účinná reakcia nepriateľskej strany rýchlo zmenila pomer síl. Postup vojsk 38. armády, v zostave ktorej bojoval aj 1. čs. armádny zbor v ZSSR, sa spomalil a Dukliansky priesmyk ovládli až 6. októbra 1944. Operácia si vyžiadala v 38. armáde 13 264 padlých, zomrelých a nezvestných a 48 750 ranených a nemocných a 1. čs. armádny zbor mal 1630 padlých, zomrelých a nezvestných a 4 069 ranených. Podľa sovietskych zdrojov nemecká armáda mala obrovské straty, asi 52 000 mŕtvych, ranených a nezvestných. ![]() Boli to hrozné chvíle, na ktoré si prichádzajú na miesta bojov v Duklianskom priesmyku pospomínať aj niektorí ešte žijúci veteráni. Napríklad 87-ročný Michal Plichta z Liptovského Mikuláša bojoval v partizánskej skupine a neskôr sa aj so spolubojovníkmi hrdo hlásil k armáde Ludvíka Svobodu. Osemdesiatosemročný plk. vo výslužbe Jindřich Heřkovič z Prahy po bojoch napokon skončil v poľnej nemocnici. Aj po mnohých rokoch sa teší na možnosť stretnúť sa na Dukle so spolubojovníkmi, ktorých je, žiaľ, stále menej. Veterán Jaroslav Sitár pochádza z Moravy. Na fronte sa ocitol ako 17-ročný. Zúčastnil sa bojov pri Zyndranovej, Vyšnom Komárniku a dostali sa až do Stropkova. Bojoval v 5. pešom prápore, kde bolo osemsto vojakov a o necelé štyri mesiace ich zostala len stovka. Také to bolo na Dukle. ![]() Pri pamätníku arm.gen. Ludvika Svobodu vo Svidníku Oslavy karpatsko-duklianskej operácie pokračovali aj pri soche armádneho generála Ludvíka Svobodu vo Svidníku, kde pri hojnej účasti obyvateľov Svidníka delegácie položili vence. Primátor mesta Ján Holodňák si v príhovore uctil všetkých tých, ktorí v ťažkých bojoch položili životy za našu slobodu. Minister obrany Ľubomír Galko odovzdal medaily veteránom 2. svetovej vojny a predseda SZPB Pavol Sečkár Pamätnú medailu SZPB Zoje Svobodovej – Klusákovej a Natálii Konevovej. Tradične sa oslavy ukončili položením kvetov pri pamätníku sovietskych vojakov príhovormi prednostu obvodného úradu Bohumila Kačmára, veľvyslanca Ruskej federácie Pavla Kuznecova a dcéry legendárneho maršala Koneva Natálie Konevovej. ![]() V dejinách národov a štátov sú udalosti, ktoré ani z odstupom času nevyblednú. Navždy zostávajú zapísané v historickom povedomí národa a stávajú sa nevyčerpateľným zdrojom jeho poučenia. Takou významnou udalosťou v novodobej histórii Slovenska je aj Karpatsko-duklianska operácia, ktorá sa stala prejavom nehynúcej a heroickej túžby po slobode. ![]() ![]() Delegácia nastaršej a najmladšej generácie vo Svidníku Členovia SZPB, účastníci osláv 67. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, mali možnosť pozrieť si zmodernizovanú expozíciu Vojenského historického múzea vo Svidníku, ktorú v predvečer osláv otvoril minister obrany a je súčasťou Vojenského historického múzea v Piešťanoch. Špecializuje sa na dokumentáciu slovenských vojenských dejín bezprostredne pred a počas prvej svetovej vojny vo Východných Karpatoch, medzivojnového obdobia a druhej svetovej vojny s dôrazom na Karpatsko- dukliansku operáciu, partizánske hnutie a oslobodzovanie územia Slovenska v rokoch 1944 – 1945. Autormi reinštalovanej výstavy sú riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič a historik Jozef Bystrický : prepnúť na VHM vo Svidníku. <<< späť |