V období stupňovania národnouvedomovacích procesov v Rakúskej monarchii v dobe vlády cisára sa zapísal do histórie slovenských dejín Anton Bernolák. Rímskokatolícky kňaz Bernolák, rodák z oravskej obce Slanica, sa do dejín formovania slovenského národa zapísal ako kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny, dnes známej ako bernolákovčina. S cieľom sprístupniť vzdelanosť najširším vrstvám Bernolák vypracoval fonetický pravopis, t.j. píš, ako počuješ. Dňa 3. októbra 2012 ubehlo 250 rokov od narodenia Antona Bernoláka.

Anton Bernolák pri zakladaní učeného tovarišstva

Cisár Jozef II. po nástupe na rakúsky trón (1780-1790) pokračoval v reformách, ktoré začala jeho matka Mária Terézia. Osobitný význam malo jeho rozhodnutie zriadiť na Bratislavskom hrade seminár pre výchovu kňazov, ktorí mali v duchu reforiem pôsobiť medzi slovenským ľudom. Na seminári sa Bernolák sa zapálil za osvietenské reformy cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. a stal sa propagátorom národnobuditeľských snáh slovenského národa. Seminár sa stal ideovou aj organizačnou základňou pre bernolákovské hnutie. Vlasteneckí filológovia z hnutia pochopili, že šíriť vzdelanie a osvetu medzi pospolitým ľudom a strednými vrstvami bude možné iba v zrozumiteľnom a kultivovanom jazyku.

Anton Bernolák bol prvým kodifikátorom slovenčiny

Preskúmať vtedajší stav a schopnosť slovenčiny plniť funkciu spisovného jazyka a súčasne sformulovať kodifikačné pravidlá v jej hovorenej, ale aj písanej podobe, sa podujal Anton Bernolák. Veľmi dobre si totiž uvedomoval, že ak Slováci žijúci na území Slovenska nebudú mať svoj vlastný jazyk, ktorý budú používať na verejnosti a v školách, nebudú svojbytným národom. Vďaka úsiliu Bernoláka a presvedčenia členov jeho hnutia vznikla aj prvá "spisovná forma" slovenčiny, tzv. "bernolákovčina". Anton Bernolák dovŕšil kodifikáciu slovenčiny (1825 - 1827) šesťdielnym slovníkom Slowár slowenskí, česko-latinsko-ňemecko-uherskí. Jeho dielo predstavuje súčasne aj prvú etapu slovenského národno-emancipačného procesu, ktoré slovenčinu zrovnoprávňuje s inými jazykmi a ktoré umožnilo spojenia s národmi v stredoeurópskom priestore.

Anton Bernolák zomrel v Nových Zámkoch 15. januára 1813 na srdcovú porážku. Hoci sa bernolákovčina vyznačovala veľmi jednoduchým pravidlom „píš ako počuješ“ a bola založená na foneticko-fonologickom princípe, nikdy nedosiahla celonárodné uplatnenie. Okrem toho bernolákovčinu šíriace Slowenské učené Towarišstwo zaniklo. Bernolákovčina z verejného života natrvalo ustúpila až po dohode v roku 1851. UNESCO na návrh Slovenskej republiky zaradilo výročie narodenia Antona Bernoláka do zoznamu svojich výročí. Slovensko si v tomto roku pripomenulo 250. výročie jeho narodenia, v roku 2013 uplynulo 200 rokov od jeho úmrtia. Odkazy na podrobnejšie súvisiace informácie sú tu : otvoriť >>>