Verejný činiteľ, národný buditeľ, redaktor, právnik a evanjelický kňaz. Plným menom Karol Emil Štúr neskôr užíval len meno Karol. Narodil sa dňa 12. novembra 1867 v Trenčíne, kde navštevoval i ľudovú školu a gymnázium. Po vzore svojho otca Janka Štúra sa rozhodol pre advokátsku dráhu. Právo študoval v Györi a v Budapešti. Na rozdiel od oboch starších bratov Jána a Ľudovíta, ktorí až do smrti pôsobili v Maďarsku, zostal uvedomelým Slovákom. Od roku 1923 bol verejným notárom v Trenčíne.

Karol Emil Štúr bol mecén slovenských študentov. Úspešne obhajoval evanjelických učiteľov, zadarmo obhajoval chudobný ľud. V roku 1905 uskutočnil odvážnu jurkovičovskú myšlienku a založil peňažný ústav v Trenčíne Meštiansku banku, ktorá drobným roľníkom a živnostníkom poskytovala záchranný pás pred úžerníkmi. Meštianska banka neskôr splynula s Tatrabankou. V marci 1908 kandidoval na poslanca do uhorského snemu s programom Slovenskej národnej strany a Uhorskej sociálno-demokratickej strany. Ako účastník luhačovických porád sa podieľal na tvorbe koncepcie česko-slovenskej vzájomnosti, za čo bol označený za nebezpečného buriča a počas 1. svetovej vojny bol pod policajným dozorom. Na zhromaždení v Martine 30. októbra 1918 bol zvolený za člena Slovenskej národnej rady a stal sa jej predsedom v Trenčíne. Bol zakladateľom a prvým starostom Štefánikovej Sokolskej župy. V neľahkej dobe, po skončení 1. svetovej vojny, sa rozhodol založiť Trenčianske noviny. Bol ich majiteľom, vydavateľom i zodpovedným redaktorom. Prvé číslo vyšlo 25. decembra 1918. Na redakčných postoch pomáhali Karolovi Štúrovi básnik Vladimír Roy, Michal Dukát a Daňo Okáli.

V roku 1919 sa JUDr. Karol Štúr sa podieľal na vzniku trenčianskeho gymnázia. Bol spoluorganizátorom slovenskej evanjelickej synody v Trenčianskych Tepliciach v roku 1921. Karol Štúr sa oženil s Kornéliou rodenou Žambokrétyovou, dcérou ev. farára v Púchove.

Mal dve deti, syna Ľudovíta a dcéru Kornéliu. Syn Ľudovít bol od mladosti chorľavý. Celý život ostal slobodný a zomrel v domove dôchodcov v Kovarciach pri Topoľčanoch v roku 1969. Dcéra Kornélia sa vydala za plukovníka Olega Václava Procházku a žila v Prahe. V roku 1945 nacisti Procházku popravili. V koncentračnom tábore bola väznená i Kornélia. Zomrela v Prahe v roku 1979.

Karol Emil Štúr ostal verný rodinnej tradícii v službe národu. Oddal sa jej bezhranične, nešetriac vlastné prostriedky ani zdravie. Prenasledovanie, enormné pracovné nasadenie, ale i zákerná choroba, natoľko podlomili jeho duševné i telesné sily, že 15. februára 1925 ako 58 ročný zomiera. Jeho manželka Kornélia umrela v roku 1949, pochovaná je v rodinnej hrobke.