Člen srbskej organizácie "Mladá Bosna" Gavrilo Princip uskutočnil 28. júna 1914 v Sarajeve, v hlavnom meste Rakúsko-Uhorskom anektovanej Bosny, atentát na následníka habsburského trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku. Rakúsko-Uhorsko, povzbudzované nemeckým cisárom, využilo atentát ako zámienku k naplneniu dávneho cieľa, zničiť Srbské kráľovstvo a zabrániť zjednoteniu juhoslovanských národov. Spoločne s Nemeckom však rozpútali dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách, ktorý prerástol na vojnu medzi štátmi Dohody a Centrálnych mocností. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Rozdelenie štátov Európy v dvoch súperiacich blokoch
( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Atentát na Ferdinanda d'Este mladými srbskými nacionalistkami z Bosny, postavil Srbskú vládu do ťažkej situácie. Viedeň zaslala do Belehradu ultimátum, prijatím ktorého by Srbsko prišlo o svoju suverenitu. Na radu Ruska, ktoré ešte nebolo na vojnu pripravené, požiadavkám Viedne srbská vláda v mnohom ustúpila, ultimátum v plnom rozsahu nemohla však prijať. Rakúsko-Uhorsko 28. júla 1914 telegramom vypovedalo Srbsku vojnu a c.k. delostrelectvo začalo paľbu na Belehrad.

Vývoj situácie na srbskom fronte v roku 1914
( po kliknutí sa foto zväčší )

Začiatkom augusta tri rakúsko-uhorské armády po prekročení riek Drina a Sáva vtrhli do Srbska. Srbi prešli do protiútoku, zahnali útočníkov do východiskových pozícií a prekročili Sávu. Nová rakúska ofenzíva opäť zatlačila Srbov, padol Belehrad, avšak ruské lode dopravili do Srbska po Dunaji nové delá a strelivo, srbská protiofenzíva po niekoľkodňovej bitke pri Kolubare vyčistila celé Srbsko. Zo štvrť milióna vojakov, ktorí napadli Srbsko, zostalo iba 186 000 bojaschopných mužov. Prvá fáza vojny, ktorá mala po porážke Srbska získať Ústredným mocnostiam hranicu s Osmanskou ríšou, sa skončila fiaskom.

Rakúsko-Uhorskí vojaci "bojovali" proti Srbom aj takto

O rok neskôr Rakúšania a Nemci sformovali silnú armádnu skupinu pod velením nemeckého generála Mackensena. Pred 400 000 pešiakmi s 1 500 delami, posilnenými dvoma bulharskými armádami, ktoré vpadli Srbom do chrbta bez vypovedania vojny, srbské vojsko začalo ustupovať. Cez Rašku, Kosovo, Prištinu, časť cez Čiernu horu, časť cez Albánsko k pobrežiu Jadranu. krutých meteliciach, cez snehové záveje v ľahkom oblečení bez liekov prekonávali srbskí vojaci nehostinné hory, kliesnili si cestu albánskymi cestami, posiatymi mŕtvolami tých, ktorí išli pred nimi.

Okupanti veľmi kruto mučili a zabíjali aj ženy a deti

Strastiplnú kalváriu znášali s vojakmi aj zúbožení obyvatelia z miest a dedín, ženy, deti, mládež aj tí, ktorí nechceli padnúť do rúk krutých nepriateľských vojakov. S nimi ustupoval aj kráľ, vláda a parlament. Z tristotisícovej armády, ustupujúcej pred Mackensonovou presilou prešlo cez hory len 220 000 mužov. Z jadranských prístavov na ostrov Korfu, kam sa uchýlila aj vláda, previezli však iba 50 000 vojakov, kde sa z tých najodolnejších vojakov sa formovala nová srbská armáda na boj s nepriateľskými vojskami.

Na Rakúsko-Uhorskom okupovanom území Srbska bol cisárskym dekrétom zriadený Generálny gouvernement, na časti Srbska, okupovaného Bulharskom dve generálne gubernátorstva. Bolo zatknutých tisíce ľudí a zajatcov deportovali do hlbokého do zázemia monarchie. V jednom z troch najväčších, rozloženom na močaristých lúkach pri obci Jindřichovice na úpätí Krušných hôr bolo uväznených 40 000 tisíc srbských zajatcov. Z nich na následky živorenia, týrania, ťažkej práce a od hladu umieralo denne 40 úbožiakov. Jeden z menších táborov bol aj na území dnešného Slovenska, vo Veľkom Mederi.

Prvá svetová vojna, ktorá sa začala na Balkáne 28. júla 1914 vypovedaním vojny Srbskému kráľovstvu Rakúsko-Uhorskom sa skončila podpisom prímeria 11. novembra 1918 na západnom fronte. Na Balkáne sa skončila už skorej podpisom prímeria štátmi Ústredných mocností po prelomení solúnskeho frontu. Rakúsko-Uhorsko, ktoré vojnu rozpútalo prímerie podpísalo po fenzíve Spojencov na talianskom fronte. Po vojne z troch krajín vzniklo nezávislé Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré malo postupne zjednotiť všetkých Juhoslovanov.

Podrobnejšie externé informácie sú tu :

Vojna mala pre Srbsko a srbský národ tragické následky : 30% obyvateľov Srbska bolo usmrtených, jeho hospodárstvo bolo vydrancované a zničené, srbské vojenské cintoríny boli husto rozosiate po teritóriu severnej Afriky a celej Európy. Okrem bojových polí, zostali hroby aj pri zajateckých táboroch - najväčšie z nich sa nachádzali práve v Podunajsku.

Súvisiace informácie na www.klubvtn.info :