Prvá svetová vojna, nazývaná aj Veľkou vojnou, sa začala 28. júla 1914 vyhlásením vojny Rakúsko-Uhorskom Srbsku pod zámienkou zodpovednosti za atentát na arcivojvodu Františka Ferdinanda srbským extrémistom. V priebehu jedného týždňa mobilizovalo Rusko na podporu Srbska, Nemecko ako spojenec Rakúsko-Uhorska proti Rusku a jeho spojencovi Francúzsku. Keď Nemecké vojská vtrhli do neutrálneho Belgicka a Luxemburska, aby cez ich územie vpadli do Francúzska, vstúpila do vojny Veľká Británia proti Nemecku.

     

V prvej svetovej vojne (1.SV) stáli proti sebe dva bloky. Na jednej strane to bola koalícia ústredných (centrálnych) mocností - Nemecka, Rakúsko-Uhorska a Talianska („Trojspolok“), spojených s Osmanskou ríšou (Tureckom) a Bulharskom (1916). Taliansko z neho vystúpilo v roku 1915 a prešlo na druhú stranu. Proti ním stáli štáty „Dohody“ - Ruska, Francúzska a Veľkej Británie s britskými domíniami, Srbsko, Japonsko, od r. 1915 Taliansko, od roku 1916 Rumunsko, od roku 1917 USA, Portugalsko, Čína, niekoľko amerických štátov a od roku 1918 Grécko. Vojny sa zúčastnilo 28 štátov, ktoré do vojska povolali cez 70 miliónov osôb.

Rozsah konfliktu bol už od jeho vzniku rozsiahly - masy zmobilizovaných vojak boli urýchlene prepravené na bojiská a vrhnuté do útokov. Obrovská palebná sila delostrelectva, guľometov a rýchlopalných pušiek viedla k obrovským stratám a vzniku patovej situácie – ofenzívna vojna na západnom fronte sa zmenila na vojnu zákopovú. Zákopový spôsob vedenia vojny takmer vôbec neumožňoval postup ktorejkoľvek z bojujúcich strán.

Európa sa tak stala dejiskom najkrvavejších bojov v dejinách. Najdôležitejšími bojiskami bol francúzsko-belgický front, srbský front do r. 1915, front v severnom Taliansku, front pri Solúne, rumunský front a do kapitulácie Ruska v r. 1917 aj východný front. Mimo Európu sa bojovalo o.i. aj v Sýrii, v arabských krajinách, Perzii, Zakaukazsku, vo východnej Sibíri a viacerých častiach Afriky. Európsky konflikt prerástol postupne do vojny svetovej...  Viac  >>>

     

Nasadenie nových zbraní - tankov, lietadiel, ako aj chemických bojových látok, si vyžiadalo zhruba 10 miliónov mŕtvych a 22 miliónov zranených. Európa vykrvácala na bojiskách. Vojna sa dotkla vo zvýšenej miere aj civilného obyvateľstva a priniesla závažné politické zmeny.

Počas vojny sa rozpadla politicko-spoločenská štruktúra Európy. Monarchia Nemeckej ríše, Rakúsko-Uhorsko, Rusko a Osmanská ríša sa rozpadli a vznikli nové, národnostné štáty. Podmienky, ktoré muselo Nemecko plniť v zmysle Versailleského mieru sa stali jednou z príčin rozpútania 2. svetovej vojny...  Viac >>>

 <<<  späť