|
|
|
NA STANOVLJANSKOM POLI V KRAGUJEVACI Idea vybudovania pamätníka v Kragujevaci sa zrodila v júni 1922 po náhodnom stretnutí veliteľa vojenskej hudby Nikola Stefanovića so svojim priateľom, vojenským atašé ČSR pplk. Milicherom. Milicher v spoločnosti poslancov československého parlamentu Kalinu a Oříška šiel z Jagodiny do Belehradu. Na pozvanie Stefanovića šli sa pozrieť na hroby postrieľaných Slovákov. Cintorín našli v dosť zlom stave, čo bolo Stefanovićovi pred priateľom dosť trápne. Preto ihneď po návrate do kasárne poslal jedného veliteľa invalida, aby s vojakmi ihneď opravili ohradu, kríž a zasadili kvety. Tejto skupine vojakov bolo vydané nariadenie, aby sa o hroby starali aj do budúcnosti. Po troch mesiacoch sa sformoval Odbor na výstavbu pamätníka. Členom odboru bol aj vtedajší plk. Teršibašić s manželkou, ktorý neskôr ako generál v roku 1928 daroval Trenčianskemu múzeu pamätný album s fotografiami a zúčastnil sa na oslavách v Trenčíne.  Areál pomníka slovenských vojakov v Kragujevaci - súčasný stav Práce na definitívnej úprave pamätníka začali v máji roku 1923. Slávnostné odhalenie pamätníka a jeho posvätenie sa uskutočnilo 28. septembra 1924 o 10,00 h. v prítomnosti mnohých oficiálnych delegovaných hostí z ČSR, o čom tiež bohato referovala srbská tlač. Posvätenie pamätníka a hrobov malo už vtedy ekumenický charakter. Prítomný bol evanjelický biskup Zoch, pravoslávni kňazi a rímsko-katolícky biskup z Boky Kotorskej, z politických osobností Dr. Dérer. V mene dolnozemských Slovákov vystúpil ich zástupca. Počas slávnosti bola na hroby Slovákov vysypaná aj hlina privezená z Trenčína.  Dobová fotografia zo spomienkového stretnutia Prezident Československej republiky Dr. T. G. Masaryk za vybudovanie a úpravu pamätníka postrieľaným Slovákom v Kragujevci viacerých zainteresovaných vyznamenal štátnym vyznamenaním Medailou Bieleho leva, ktorá sa udeľovala "Za zásluhy o Československý štát". Vyznamenania odovzdal vtedajší minister zahraničných vecí Dr. Edvard Beneš.  Dobová fotografia zo spomienkového stretnutia Kragujevacké pietne slávnosti sa stali významným dňom v kalendári vzťahov medzi predvojnovou ČSR a Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov. Slovenská tlač spomína medzi oficiálnymi hosťami z ČSR, ktorí zavítali do Belehradu v roku 1928 aj ministra Dr. Jozefa Tisu, ktorý sa zúčastnil slávnostnej oficiálnej večere.  Dobová fotografia zo spomienkového stretnutia Srbská tlač bohato zaznamenala aj jubilejný rok 1938, kedy mali oslavy konané 19. júna (v Kragujevaci - pozn.) v predvečer Mníchova a následných udalostí, charakter celonárodnej demonštrácie solidarity s ČSR. Manifestačný sprievod prechádzal mestom Kragujevac s transparentmi, na ktorých boli nápisy:" Vernosť za vernosť ! ", " Nech žije spojenecké Československo ! ", " Nech žije kolektívna bezpečnosť ! ", " Nech žije demokracia ! ", " Nech žije demokratické Československo ! "  Na slávnosti a sprievodu sa 19. júna 1938 v Kragujevci zúčastnil a generál Viest, neskoršia osobnosť SNP, ktorý v čase 1. svetovej vojny bol v srbskom vojsku na solúnskom fronte. Foto : Archívy Trenčína a Kragujevaca <<< späť |