Replika, uverejnená v titulku, zaznela v rozhovore so zaslúžilým predsedom Klubu vojenských veteránov Trenčín, generálmajorom vo výslužbe Ing. Rudolfom Tvaroškom. Sedeli sme pri šálke dobrého čaju v kancelárii spoločnosti Grand Power v Šalkovej (okrajová časť Banskej Bystrice) a debatovali o pištoli, ktorá sa vo svete stáva legendou. „Viete, ťažko zranený Michail Timofejevič Kalašnikov sa liečil počas vojny v lazarete. Času mal dosť, tak premýšľal a kreslil. Navrhol progresívnu zbraň, s ktorou sa presadil v konkurencii skúsených konštruktérov. Zdá sa, akoby sa história opakovala - mladý a talentovaný Slovák vymyslel a skonštruoval zbraň, ktorá nemá páru! Takto vnímam Jaroslava Kuracinu – on je predsa slovenský Kalašnikov !“

Myslím si, že citovaný výrok nie je zveličovaním alebo planým pochlebovaním. Pištoľ K100 je bezpochyby špičková zbraň. Ktokoľvek, kto číta odborné strelecké časopisy, to môže potvrdiť. Recenzie sú jednoznačne pozitívne. Alebo ešte lepšie – stačí sa opýtať slovenskej reprezentácie v športovej streľbe. Zoznam trofejí, ktoré získali na medzinárodných súťažiach vďaka tejto skvelej pištoli by zabral veľa miesta. Zdalo by sa, že príbeh vzniku pištole K100 je rozprávočka s dobrým koncom. Nie celkom.

Pištoľ vymyslel muž, ktorého záľubu v zbraniach prebúdzal od detstva jeho starý otec - bývalý partizánsky veliteľ, tvrdý chlap, skvelý strelec a láskavý dedko. Vnúčikovi vštepoval zásady narábania so zbraňou a uviedol ho do sveta, do ktorého sa každému dostať nepošťastí. Voľba vojenského povolania bola ďalším krokom ku kariére konštruktéra zbraní. Odchod z armády a založenie spoločnosti Grand Power boli logickým vyústením snaženia zhmotniť myšlienku do reality. Prvé nákresy budúcej K100 vznikli začiatkom deväťdesiatych rokov. Prototyp pod názvom Q 2000 bol vyrobený v Považských strojárňach. Výroba sa z rôznych dôvodov presúvala z Považských strojární cez Brno a Detvu do Slovenskej Ľupče pri Banskej Bystrici, kde v súčasnosti sídli výrobný úsek spoločnosti Grand Power.

„Doma nie je nikto prorokom“ – hovorí ľudové porekadlo. V prípade pištole K 100 to platí úplne presne. Bohužiaľ. Rôzne modifikácie tejto pištole sa vyvážajú do krajín Európskej únie, Spojených štátov amerických, Malajzie, Peru, Thajska, Indonézie, Guatemaly a Filipín. Zákazníci z celého sveta si kvality pištole pochvaľujú, v Rusku a v Kazachstane sa verzia, upravená na streľbu gumovým projektilom predáva „ako teplé rožky“. Ale silové rezorty na Slovensku sa tvária, ako keby u nás kvalitná pištoľ domácej produkcie neexistovala. Paradox? Nuž, nech to pomenujeme akokoľvek, je to smutný fakt. Ak bude slovenská armáda či polícia v budúcnosti prezbrojená pištoľami rakúskymi, českými alebo akýmikoľvek zahraničnými, bude to len dôkaz prapodivného vnímania obsahu slova „vlastenectvo“.