Po prvých čiastkových kapituláciách častí nemeckých vojsk v Taliansku a Nemecku začali nemeckí vyjednávači rokovať o bezpodmienečnej kapitulácii s vrchným velením spojeneckých expedičných síl vo francúzskom meste Remeš. Nová "nemecká vláda" velkoadmirála K. Dönitza však mala v úmysle vzdať sa iba západným Spojencom, ale na východnom fronte však predpokladala pokračovať v bojoch. Vrchný veliteľ spojeneckých expedičných síl gen. Eisenhower, vedomý si spojeneckých záväzkov voči Sovietskemu zväzu ich úsilie o ďalšiu čiastkovú kapituláciu odmietol. Nemeckým generálom pohrozil, že uzatvorí spojenecké línie a zabráni prchajúcim nemeckým vojakom aj civilistom v pohybe na západ, pokiaľ nebudú súhlasiť s úplnou kapituláciou svojich vojsk na všetkých frontoch.

Podpis bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka sa uskutočnil 7. mája 1945 v sídle Vrchného velenia spojeneckých expedičných síl v Remeši s platnosťou od 23:01hodín druhého dňa. Za nemeckú stranu kapituláciu z poverenia Hitlerovho nástupcu Karla Dönitza podpísal generál Alfred Jodl. Za sovietsku stranu sa podpisu zúčastnil generál Susloparov, ktorý však nemal na podpis splnomocnenie. O príprave podpisu bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka v Remeši však nebol informovaný Stalin a preto trval na podpise kapitulačného dokumentu ešte raz a to v Berlíne. Celý ceremoniál sa preto opakoval ešte raz o deň neskôr, t.j. 8. mája, pričom bola platnosť dokumentu ponechaná tak, ako bola dohodnutá v Remeši.