Vypovedaním vojny a napadnutím Srbska vyvolalo Rakúsko-Uhorsko reťazovú reakciu. Rusko v súlade s dohodou so Srbskom nariadilo 29. júla 1914 čiastočnú a nasledujúci deň aj všeobecnú mobilizáciu. Nemecko to považovalo za nepriateľský akt voči svojmu spojencovi a po zaslaní ultimáta Rusku mu 1. augusta vypovedalo vojnu. Na druhý deň Nemecko vypovedalo vojnu aj Francúzsku a súčasne Nemecko obsadilo územie Luxemburska. Po odmietnutí požiadavky Nemecka o prechod cez neutrálne Belgicko vstúpila do vojnového konfliktu aj Veľká Británia. Keď 7. augusta vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, vstúpila do vojny proti nemu Čierna Hora, potom aj Francúzsko a Veľká Británia. Rakúsko-Uhorsko vypovedalo 28. augusta vojnu Belgicku. Za jeden mesiac sa tak v lete 1914 začala v Európe tzv. Veľká vojna.

Mapa štátov Európy rozdelených na aliancie v roku 1914
( po kliknutí sa foto zväčší )

Už na začiatku vojny stáli v lete 1914 proti sebe dve mohutné zoskupenia ozbrojených síl. Dohodové štáty zmobilizovali 200 peších a 41 jazdeckých divízií. Centrálne mocnosti postavili proti nim 148 peších a 22 jazdeckých divízií. Organizačná štruktúra pozemných síl protivníkov bola prakticky rovnaká. Ozbrojené sily protivníkov tvorili okrem pozemných aj námorné sily. Vojenské letectvo bolo v tej dobe iba na začiatku svojho rozvoja a používalo sa takmer výhrane na vedenie prieskumu a riadenie palieb delostrelectva. Rozdiely boli najmä v kvalite výzbroje, výcviku vojsk a najmä v ich logistickom zabezpečení. Obidve bojujúce strany predpokladali iba krátky a víťazný konflikt.

Na obidvoch stranách prebiehala mobilizácia a presunu vojsk na fronty

Problémy pre Rakúsko-Uhorsko a Nemecko však nastali, keď sa vojna nevyvíja podľa ich plánov. Nemecký generálny štáb plánoval vedenie vojny na dvoch frontoch – najskôr proti Francúzsku a po jeho porážke proti Rusku. Francúzsko plánovali Nemci dobyť po vniknutí na jeho územie cez neutrálne Luxembursko a Belgicko. Po porážke Francúzska v bleskovej vojne plánovali Nemci presunúť jadro svojich pozemných síl na východ a poraziť aj Rusko. Francúzske vojská im však kládli tak tuhý odpor, že v polovici septembra 1914 sa front zastavil na rieke Marne. Po mnohých pokusoch obidvoch strán o prielom do hĺbky protivníka sa charakter vojny na západnom fronte premenil zákopovú vojnu. S takým vedením bojov "vojvodcovia" nepočítali...

Útoky vojsk vo farebných uniformách proti paľbe nemeckých diel a guľometov

Vážny problém nastal aj na východnom fronte. Rusko ešte skorej než dokončilo mobilizáciu zaútočilo na územie Východného Pruska, porazilo slabšie nemecké zoskupenia a postupovalo k Baltickému moru. Po výmene nemeckého veliteľa východného frontu a prísune piatich divízií sa Nemcom koncom augusta podarilo zastaviť postup ruských vojsk pri Tannenbergu a vytlačiť ich z celého územia Východného Pruska. Napriek dosiahnutému víťazstvu Nemci zistili, že ich plán bleskovej vojny sa nebude dať realizovať. Aj na rakúsko-uhorskom úseku východného frontu postupovali ruské vojská veľmi rýchlo cez Karpaty na územie východného Slovenska. Vytlačiť ich späť sa podarilo až v súvislosti s nemeckým protiútokom vo Východnom Prusku. Na celom východnom fronte sa tiež zmenil charakter vojny na vojnu zákopovú.

Na bodáky útočiace vojská sa museli zastaviť a začať budovať zákopy

Po neúspechu prvej ofenzívy na srbskom fronte rakúsko-uhorské vojská zaútočili v septembri znova, no Belehrad sa im podarilo dobyť až 2. decembra 1914. Na druhý deň však zaútočili Srbi a vytlačili protivníka až za svoje hranice. Prvé mesiace vojny nedopadli teda pre Centrálne mocnosti dobre : nepodarilo sa im zrealizovať ich strategické plány, museli bojovať na troch frontoch súčasne a zmena vojny na zákopovú vojnu nepredpokladala dosiahnutie víťazstva ich vojsk v krátkej dobe. Na vedenie dlhodobého konfliktu s predpokladom obrovských materiálnych aj ľudských strát neboli však agresori. ale ani ich protivníci z dohodových štátov vôbec pripravení...