Po rozbití aj Česko-slovenska a ovládnutí oboch zemí obrátil Hitler pozornosť na Poľsko. S cieľom spojiť dve od seba oddelené nemecké územia cez "poľský koridor" a mesto Gdansk, požadoval ich odstúpenie Nemecku. Vopred naplánované napadnutie Poľska odôvodnil A. Hitler zinscenovanou provokáciou. Keď 1. septembra 1939 nemecké ozbrojené sily vpadli do Poľska, západné veľmoci mu nepomohli - za dva dni síce vyhlásili vojnu Nemecku, ich vojská však iba vyčkávali na západných hraniciach Nemecka. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Poľsko bolo napadnuté z viacerých strán súčasne
( mapa sa po "kliknutí" zväčší )

Nemecké vojská vpadli 1. septembra 1939 na územie Poľska zo západu po celej dĺžke nemecko-poľskej hranice a na severe z územia Východného Pruska. Nemecký útočný plán bol založený na princípe tzv. bleskovej vojny, ktorej úlohou bolo dezorganizovať celé poľské územie ničivou akciou letectva a súčasne útočiť pozemnými silami na pozície poľskej armády. Nemecko nasadilo do bojov asi 1,8 mil. vojakov, 3 000 tankov a 2 000 lietadiel. Poľsko malo k dispozícii asi 1,1 mil. vojakov, 700 lietadiel a 400 tankov, zväčša už zastaraných typov. Napriek hrdinstvu najmä elitných poľských jednotiek nedokázali čeliť materiálnej a technickej prevahe wehrmachtu. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Propagandistickým cieľom vpádu slovenskej armády do Poľska
bolo oslobodiť slovenské obce získané Poľskom od roku 1920.

Len 15 minút po vpáde nemeckých ozbrojených síl do Poľska, prenikli na poľské územie aj jednotky slovenskej 1. pešej divízie "Jánošík" pod velením gen. Antona Pulanicha a po obsadení Javoriny postupovali na Nový Targ. V poľskom ťažení sa aktivizovala slovenská poľná armáda "Bernolák" pod priamym velením ministra národnej obrany gen. Ferdinanda Čatloša. Slovenské vojská v poľskom ťažení však fakticky podliehali nemeckému veliteľovi ochranného pásma. Slovenská vláda zdôvodňovala účasť Slovenska vo vojne iba úsilím o prinavrátenie území, ktoré Poľsko obsadilo ešte v roku 1920 aj po Viedenskej arbitráži v roku 1938. Slovenská republika po boku nacistického Nemecka vstúpila do vojny ako jeho prvý vazal. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Poľské velenie sa rozhodlo viazať postupujúce nemecké sily na západ od Visly a udržať si kontrolu nad hospodársky dôležitým územím. Nemci však už v prvých septembrových dňoch prelomili poľskú obranu, obsadili Pomorie, časť Veľkopoľska a Sliezska. Poľský hlavný veliteľ preto vydal rozkaz, aby poľská armáda ustúpila na líniu Visla - San. Poľský prezident s vládou opustili 7. septembra hlavné mesto a na druhý deň Nemci začali Varšavu obkľučovať. Poľské vojská sa pokúsili zastaviť Nemcov na rieke Bzura, 14. septembra wehrmacht však prenikol ku Ľvovu a dovŕšil obkľúčenie Varšavy. Jej obrancovia aj naďalej pokračovali v boji s agresorom.

Poľsko v roku 1922 Curzonovu líniu nerešpektovalo
( mapa sa po "kliknutí" zväčší )

17. septembra na územie východného Poľska vpadli aj vojská sovietskej Červenej armády s úlohou posunúť hranice ZSSR na Curzonovu líniu, územie stratené po prehratej vojne s Poľskom v roku 1922. Poľská vláda s prezidentom evakuovali do Rumunska a nemecké vojská začali likvidovať jednotlivé centrá odporu. Varšava vzdorovala obkľúčeniu a veľmi ťažkému bombardovaniu do 27. septembra, do 29. septembra vzdorovala pevnosť Modlin. Poslední obrancovia na polostrove Hel kapitulovali 2. októbra a 4. októbra 1939 sa vzdala operačná skupina "Polesie". Posledné jednotky porazenej poľskej armády zložili zbrane 6. októbra 1939. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Poľsko bolo rozdelené na platnej Curzonovej línii

Po vypuknutí vojny poľský prezident Ignacy Mośicki vydal 3. septembra dekrét o utvorení "Českej a slovenskej légie" v Poľsku. Légia sa mala skladať z čs. dobrovoľníkov, sústredených v táboroch Bronowice a Leszna, ktorí emigrovali do Poľska s úmyslom tam bojovať proti nacizmu. Pre vojnové udalosti sa už obom skupinám nepodarilo spojiť a väčšina z nich prekročila hranice Rumunska alebo ZSSR. Časť z nich však bojovala proti nacistom v poľskom letectve a väčšina ostaných až neskôr, už v iných čs. zahraničných jednotkách. Boli však prvou čs. jednotkou, ktorá sa sformovala v zahraničí. Podrobnejšie informácie sú tu : otvoriť >>>

Aj keď v septembri 1939 Poľsko vojnu prehralo a jeho územie si rozdelilo Nemecko a ZSSR, hrdí Poliaci sa nevzdali. Desaťtisíce poľských emigrantov vytvorilo v zahraničí exilovú armádu, tisíce sa ich zapojili do domáceho odboja na oboch okupovaných územiach Poľska. Nemecko, ale aj ZSSR na nich rozpútali teror s cieľom zbaviť poľský národ inteligencie aj národného povedomia a hrdosti. Na Nemeckom okupovanej časti územia Poľska začali nemecké represívne orgány cieľavedome vyvražďovať najmä veľkú židovskú komunitu. Cez druhú svetovú vojnu zahynulo 5 600 000 Poliakov. Poľsko, ktoré malo pred vojnou 34 800 000 obyvateľov, stratilo teda cez vojnu zhruba 16 % svojej pôvodnej populácie...

Odkazy na externé zdroje o teminológii a výrazoch použitých v tejto informácii sú tu : otvoriť >>>

Predchádzajúce informácie : Prípravy nacistického Nemecka na ovládnutie Poľska