Nie všetci československí občania, politici a vojaci, sa po okupácii českých krajín Nemeckom a vzniku Slovenského štátu boli ochotní zmieriť sa so zánikom aj Česko-slovenskej republiky.[1] Mnohí sa preto rozhodli radšej emigrovať do zahraničia, aby sa odtiaľ usilovali obnoviť Hitlerom rozbité Československo. Dôvody k ich odchodu do zahraničia boli rôzne - vo väčšine prípadov to bola najmä ich nenávisť k okupantom a neochota žiť v totalitnom štáte. Časť najmä bývalých vojakov a mladých mužov, ktorí vyrástli v demokratickom štáte odišlo do zahraničia bojovať po vzore čs. légií za svoju vlasť :

Mapa hlavných trás čs. dobrovoľníkov do zahraničného odboja
( po "kliknutí" sa mapka zväčší )

Od roku 1939 vnikali v zahraničí postupne vojensko-politické centrá, ktoré začali organizovať aj československé dobrovoľnícke jednotky, určené pre zahraničný protifašistický odboj a boj proti nacistickému Nemecku. Do takýchto jednotiek vstupovali občania rozbitej ČSR a krajania žijúci alebo pracujúci v zahraničí. Väčšina utečencov smerovala do Francúzska - zo začiatku cez Poľsko a po jeho porážke cez Maďarsko a Balkán na Stredný východ. Sústreďovali sa v Sýrii a Libanone, odkiaľ boli prepravovaní do Francúzska. Viac je tu >>>

Fotografie z táborov čs. vojenskej jednotky v Egypte
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Koncom júna 1940 ( t.j. po kapitulácii Francúzska ) bolo umožnené 206 čs. dobrovoľníkom odísť zo Sýrie do Palestíny, ktorá bola britským mandátnym územím. Vtedajšia Sýria bola mandátnym územím už vichistického Francúzska a preto čs. občanom hrozilo, že budú odovzdaní Nemcom. V Palestíne bola vytvorená čs. vojenská skupina na Strednom východe, ktorá bola základom pre výstavbu 4. čs. pešieho pluku. Dňom 25. októbra bol pluk rozdelený na Čs. výcvikové stredisko – Východné ( vel. plk. J. Kodeš ) a 11. čs. peší prápor – Východný ( vel. pplk. K. Klapálek ).

Mapa bojiska v Sýrii - po "kliknutí" sa zväčší.

Do uvedených čs. zahraničných jednotiek vstupovali Česi, Slováci a krajania, ktorých kapitulácia Francúzska zastihla v rôznych kútoch Európy a Stredného východu. Ďalšími dobrovoľníkmi boli aj československí Židia žijúci v Palestíne a časť príslušníkov tzv. Československého legionu, zadržaných Červenou armádou po okupácii vo východnej časti Poľska. Títo boli po dobu trvania sovietsko-nemeckého "spojenectva" ( v rokoch 1939 - 1941 ) internovaní v táboroch na území Sovietskeho zväzu. Československej exilovej diplomacii sa podarilo dosiahnuť ich prepustenie a presun na Blízky východ.

Fotografie z nástupu a výcviku čs. jednotky v Egypte
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Na konci februára 1941 bol 11. čs. peší prápor presunutý do Egypta k Sidi Bishr a Agami, kde jeho príslušníci pokračovali vo výcviku a strážili zajatecké tábory pri El Aghejle. 31. mája 1941 dostal prápor rozkaz na presun do tábora Marsá Matrúh v Západnej púšti, kde do 24. júna vykonával strážnu službu a chránil poľné letiská. Od 1. júla do 14. októbra 1941 sa zúčastnil operácií v Sýrii na mandátnom území vichistickeho Francúzska, vláda ktorého sympatizovala s hitlerovským Nemeckom. Bolo preto nutné Sýriu obsadiť skorej, než ju využijú nemecké vojská k nástupu na dôležité ropné centrá na Strednom východe. Viac je tu >>>

Fotografie z bojísk na území Sýrie a Tobruku
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Po doplnení mužstva v Egypte bol čs. prápor presunutý na bojisko do Tobruku, dôležitého prístavu na severoafrickom pobreží, kde zaujal obranné pozície v západnej časti perimetra pozdĺž cesty do Dermy. Obrana Tobruku sa skončila 10. decembra 1941, ale prápor tam zostal až do 7. apríla 1942. Počas bojov pri obrane Tobruku mal prápor 14 padlých, 26 ťažko a 55 ľahko ranených. Úlohu podieľať sa na obrane Tobruku splnili vojaci 11. čs. pešieho práporu - Východného so cťou. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

Po presune do Palestíny bol 11. peší prápor reorganizovaný na 200. čs. ľahký protilietadlový pluk ( veliteľ plk. Karel Klapálek ). Tento nový čs. vojenský útvar sa zúčastnil na protilietadlovej obrane prístavu Haifa a miestnych rafinérií, bejrútskeho prístavu a letísk v okolí Haify. Ďalšie bojové úlohy plnil pluk aj po presune do severnej Afriky od konca decembra 1942 pri protilietadlovej obrane prístavu Tobruk aj okolitých letísk. Jeho bojové nasadenie sa skončilo 12. júna 1943 po kapitulácii nemeckých vojsk v severnej Afrike. Viac je tu >>>

Tobruk bránili vojaci jednotiek z Poľska, Veľkej Británie,
Indie, Austálie a Československa. V pravo sú čs. vojaci
( po "kliknutí" sa foto zväčšia )

Na začiatku júla 1943 sa začal presun 200. ľahkého protilietadlového pluku ( 1578 osôb ) spolu s časťou príslušníkov čs. vojenskej skupiny na Strednom východe ( 227 osôb ) námornou cestou do Veľkej Británie. Do konca decembra 1944 prešlo registráciou čs. vojenských úradov na Strednom východe celkom 2489 vojakov. Z uvedeného počtu sa ich k slovenskej národnosti hlásilo 402 (16,4%). Po nalodení na parník Mauretania sa 5. júla 1943 začal ich presun okolo afrických brehov do Kapského Mesta a cez Atlantický oceán veľkým oblúkom okolo brazílskych brehov k britským ostrovom. Viac je tu >>>

Československí tankisti vylodení vo Francúzsku

Po plavbe dlhšej než 25 000 km loď pristala 11. augusta 1943 v prístave Liverpool a čs. vojaci boli prepravení do tábora vo Wivenhoe pri Colchestry. 26. augusta 1943 bol 200. ľahký protilietadlový pluk rozpustený a jeho príslušníci boli začlenení do vytváranej 1. československej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii. Podrobnejšia externá informácia o jej nasadení do bojov je tu : otvoriť >>>

Poznámky :