Na sovietsko-nemeckom fronte sa v lete 1944 vyvinula situácia tak, že pred Červenou armádou (ČA) vyvstali dva rozhodujúce strategické smery : severný ( Varšava – Berlín ) a južný ( Bukurešť – Budapešť – Viedeň ). Uvedené dva hlavné strategické smery boli objektívne dané a vyplývali zo základného cieľa sovietskych ozbrojených síl – zdrvujúcej porážky nacistického Nemecka a jeho satelitov. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že územie predvojnového Československa ( t.j. aj vojnovej Slovenskej republiky ) sa ocitlo medzi hlavnými strategickými smermi ČA.

Karpatsko-duklianska útočná operácia vojsk sovietskej armády ( ČA ) a 1. československého armádneho zboru v ZSSR na severovýchodnom Slovensku v jeseni 1944 začala oslobodzovanie územia Slovenska spod nemeckej nadvlády. Cieľom vyžiadanej operácie bolo pomôcť povstaleckým silám v Slovenskom národnom povstaní ( SNP ) odvrátením úsilia okupačných síl na boje s postupujúcou ČA. Podrobnejšia externá informácia je tu :  otvoriť >>> 

Sovietsky zväz sa rozhodol podporiť SNP, pretože v ňom videl možnosť oslabiť nemecké pozície na Slovensku. Prvým krokom pomoci bolo vyslanie letectva ďalekého dosahu (ADD), aby zásobovaním povstalcov vojenským materiálom posilnilo ich ozbrojený odpor dovtedy, pokiaľ vojská ČA nepreniknú hlboko na územie Slovenska. Na pomoc povstaniu bol preto presunutý na Slovensko aj 1. čs. samostatný stíhací pluk (17. 9.1944) a 2. čs. paradesantná brigáda ( koncom septembra a začiatkom októbra 1944 ).

Hlavnou myšlienkou plánu tejto oslobodzovacej pomocnej operácie bolo prelomiť v priestore poľského mesta Krosna nemecké obranné postavenie, prekročiť v piestore Duklianskeho priesmyku štátne hranice a postupovať smerom na Svidník - Prešov. Ďalší postup z tohto priestoru by potom závisel od vývoja situácie na Slovensku a od postupu sovietskych vojsk.

Plán útočnej operácie ČA v Karpatoch - "kliknutím" mapu zväčšiť

Sovietske velenie predpokladalo, že bez problémov prekoná karpatské priesmyky, ktoré mali držať východoslovenské divízie a ktoré mali útoku sovietskych vojsk pomôcť úderom z tyla. Divízie však pre nerozhodnosť ich velenia už v prvých dňoch povstania odzbrojili nemecké frontové jednotky, ktoré v Karpatoch vybudovali silnou obranu do hĺbky až 50 km. Nemecká obrana efektívne využívala členitý terén, ktorý bol v dôsledku dažďa takmer nepriechodný.

Prípravy karpatsko-duklianskej operácie a jej zahájenie na území Poľska sa udialo za účinnej morálnej a hmotnej podpory poľského obyvateľstva. Operáciu spustila 8. septembra 1944 útokom sovietska 38. armáda, posilnená 1. československým armádnym zborom v ZSSR, so značnou podporou letectva do útoku. Útočiace vojská úspešne prekonali prvé pásmo nemeckej obrany. Nemecké velenie presunulo do oblasti bojov 2 tankové a 2 pešie divízie, ktoré stiahlo z iných úsekov frontu a najmä nasadenia proti povstalcom. Na tomto pásme sa Nemcom podarilo zadržať postup sovietskych a československých jednotiek.

Plán nemeckej obrany v Karpatoch - "kliknutím" mapu zväčšiť

Nacistom sa uvedeným manévrom podarilo zastaviť postup československých a sovietskych jednotiek. Po zdĺhavých niekoľkodňových bojoch sa podarilo sovietskym a československým jednotkám prelomiť aj druhé pásmo nemeckej obrany a 20. septembra 1944 obsadiť poľské mesto Dukla. Dňa 6. októbra - v súčinnosti so 67. streleckým zborom a 31. tankovým zborom československí vojaci dosiahli slovenské hranice a ovládli Dukliansky priesmyk. Tento deň bol neskôr vyhlásený za Deň československej armády.

Sovietske a československé vojská pokračovali v útoku a zahájili postupné oslobodzovanie východného Slovenska. V priebehu dvoch týždňov postúpili 15 – 20 km na západ a juhozápad od priesmyku. V tej dobe sa už nemeckým vojskám podarilo potlačiť povstaleckú armádu na strednom Slovensku a preto velenie 1. ukrajinského frontu rozhodlo Karpatsko-dukliansku operáciu na prístupoch k údoliu rieky Ondavy zastaviť. Československé a sovietske jednotky prešli 28. októbra 1944 do dočasnej obrany.

Karpatsko-duklianska operácia mala trvať iba päť dní - nakoniec sa však o Dukliansky priesmyk bojovalo takmer tri mesiace. Bola jednou z najväčších horských operácií v druhej svetovej vojne. Po potlačení povstania a prechodu povstaleckých jednotiek na partizánsky spôsob v horách stratila operácia svoje opodstatnenie a bola preto ukončená.

Terén v Karpatoch v jeseni 1944 - Obnovenie hranice ČSR čs. jednotkou
gen. Ludvík Svoboda v oslobodenej obci ( po "kliknutí" sa foto zväčší )

Obe strany v krvavých bojoch, vedených v mimoriadne nepriaznivom jesennom počasí v úzkom Duklianskom priesmyku, utrpeli ťažké straty. Pri bojoch prišlo o život či o zdravie 85 000 sovietskych, 6 500 československých a 52 000 nemeckých vojakov. V priebehu operácie Nemci zabili nebo zranili viac ako tretinu Svobodovho 1. československého armádneho zboru v ZSSR. Karpatsko-duklianska operácia preto patrí k najkrvavejším bitkám druhej svetovej vojny, v ktorých vojaci československých zahraničných armád bojovali.

Účasť 1. československého armádneho zboru v karpatsko-duklianskej operácii (KDO) bola najväčším bojovým vystúpením československého zahraničného vojska v druhej svetovej vojne. Pri hodnotení tejto operácie z hľadiska bývalých spoločných československých vojenských dejín nemá obdobu ako v štátnych, tak ani v národných dejinách a preto právom môže byť zaradená medzi najťažšie a najtvrdšie bitky v našej minulosti. Po vojenskej stránke svojím rozsahom prevyšuje všetku bojovú činnosť v našom prvom i druhom zahraničnom odboji.

Karpatsko-duklianska operácia má však aj ďalší význam - dobitím Duklianskeho priesmyku ČA a 1. československý armádny zbor začali s oslobodzovaním Slovenska ( a bývalého Česko-Slovenska ) od nemeckých okupantov a ich horlivých domácich prisluhovačov. Nacistické Nemecko tak začalo strácať ďalší satelitný štát :  viac >>>

Dukliansky priesmyk býval preto právom nazývaný tiež ako "brána slobody" a na to by sa nemalo zabudnúť - veď mnohí naši občania bojovali po boku ČA v 1. čs. armádnom zbore a pomáhali tak oslobodiť Slovensko aj od ideológie, ktorá bola Spojencami porazená v 2. svetovej vojne. Preto by sme sa mali hrdo hlásiť k tomu, že Slovensko je považované za štát, ktorého občania sa podieľali na porážke nacizmu a fašizmu v 2. svetovej vojne.

O priebehu oslobodzovania Slovenska sa medzi historikmi dodnes vedou polemiky, pričom niektorí „novodobí historici“ často znevažujú boje pri oslobodzovaní Československa, hlavne však priebeh Karpatsko-duklianskej operácie. Zmiešavajú pritom fakty, zveličujú straty, alebo "zabúdajú" na skutočnosť, že Karpatsko-duklianska operácia bola len malou časťou operácie vo Východných Karpatoch ( prebiehala na fronte vyše 400 kilometrov dlhom - od výbežkov Karpát na rumunsko-ukrajinskom pomedzí až po našu Duklu ). Straty v celej rozsiahlej operácii často pripisujú iba nášmu úseku a tvrdia, že jednotky, ktoré ju uskutočňovali neboli na boj v horách pripravené. Ukázať historickú pravdu o.i. aj o KDO bol jeden z cieľov medzinárodnej vedeckej konferencie Východné Karpaty 1944.

V celej Východokarpatskej operácii ( Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej ) stratili vojská Červenej armády ( ČA ) 21.000 vojakov a 84.000 ich utrpelo rôzne zranenia. Pre porovnanie straty v bitke o ( kláštor ) Monte Cassino boli 105 000 osôb u Spojencov a 85 000 u Nemcov...