Už v poslednej tretine 19. storočia si vytvorili vtedajšie imperiálne veľmoci "svoje" dva spojenecké bloky. Jedným bol „Trojspolok“ vytvorený Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom a Talianskom, druhým bola „Trojdohoda“ tvorená Francúzskom, Veľkou Britániou a Ruskom. Spojenecké bloky zápasili predovšetkým o rozdelenie si sfér vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy. Najagresívnejšie bolo Nemecko, ktoré sa po zjednotení (1871) zeme snažilo získať nové kolónie. Jeho „snaha“ však narazila na záujmy najväčších koloniálnych veľmocí - Veľkej Británie a Francúzska. Narastal aj spor Rakúsko-Uhorska s Ruskom o vplyv na Balkáne. Nemecko sa rozhodlo presadiť svoje ciele aj vojnou a preto zvyšovalo svoju vojenskú silu. Na začiatku 20. storočia sa Nemecko cítilo už dosť silné a čakalo iba na vhodnú zámienku, ako ju vyvolať.

Európa rozdelená na spojenecké bloky ( 1914 )
Po "kliknutí" sa mapa zväčší - zdroj: Wikipedia

Keď bol v Sarajeve dňa 28. júna 1914 zavraždený následník rakúsko-uhorského trónu arcivojvoda František Ferdinand d´Este s manželkou, Rakúsko - Uhorsko predložilo Srbskému kráľovstvu doslova neprijateľné ultimátum. Po uplynutí jeho platnosti do dňa 28. júla 1914, Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo Srbsku vojnu. Vtedy ešte nikto z ich predstaviteľov netušil, že sa z lokálneho konfliktu vyvinie jedna z najväčších a najkrvavejších vojen v ľudských dejinách. Napadnutie Srbska spustilo nezastaviteľnú lavínu udalostí, ktorými sa začal tak veľký konflikt, že po jeho skončení dostal názov "Veľká vojna" - v súčasnosti už "prvá svetová vojna".

Francúzi v pestrých uniformách na začiatku vojny
( zdroj : Wikipedia )

Rusko sa postavilo na stranu Srbska a na druhý deň vyhlásilo mobilizáciu. Nemecko, ktoré sa na vojnu už dlho pripravovalo, začalo mobilizovať na druhý deň tiež. Francúzsko to vyhodnotilo ako možnosť odčiniť svoju prehru vo francúzsko-pruskej vojne a začalo mobilizovať armádu dňom 1. septembra. V ten istý deň však Nemecko vyhlásilo vojnu susednému Rusku, na druhý deň zaútočilo podľa vopred pripraveného plánu na Luxembursko a nasledujúceho dňa vyhlásilo vojnu Francúzsku. Veľká Británia, ktorá požiadala Nemecko "zaručiť neutralitu" Belgicka nedostala požadovanú odpoveď a keď Nemci prekročili belgické hranice, vyhlásila Nemecku vojnu. Začala sa tzv. "Veľká vojna“ a žiadna zo zúčastnených strán vtedy ešte netušila, aké strašné budú jej dôsledky.

Nemecký plán na rýchly vpád do sev. Francúzska
Po "kliknutí" sa foto zväčší - zdroj : YouTube

Armády na prelome storočí boli pripravované na vedenie krátkych vojen, o výsledku ktorej sa rozhodlo v tzv. "generálnej" bitke. Na taký spôsob vedenia vojen nebolo ešte potrebné pripraviť celú štátnu ekonomiku. Pre armády aj obyvateľstvo postačovala iba v lete zozbieraná úroda a zásoby munície vyrobené pred vojnou. Vojaci mali veľmi pestré uniformy a pochodovali na protivníka pod zástavami s trubačmi a dôstojníkmi na čele jednotiek, ktoré spravidla po niekoľkých salvách prešli do bodákového útoku. Bitku rozhodol často až útok jazdectva. Po jej skončení ošetrili ranených a pochovali padlých. O niekoľko kilometrov ďalej od bojísk ľudia často ani nevedeli, že sa tam bojuje a ako sa vojna skončila. Vojaci sa vrátili do kasární a potom aj domov...

Belgicko sa však nevzdalo Nemcom bez boja
Po "kliknutí" sa foto zväčší - zdroj: Wikipedia

Začiatkom augusta sa začali vojská mobilizovať a presúvať na budúce bojiská podľa vopred pripravených plánov. Najlepšie sa na vojnu pripravilo Nemecko. O výsledku konfliktu mali rozhodnúť rozsiahle bitky s protivníkom a vojna sa mala ( podľa nemeckých plánov ) skončiť max. za 42 dní ! Mobilizácie armád a ich odchod na fronty sprevádzalo ( až na výnimky ) na oboch stranách veľké nadšenie, vlastenectvo aj šovinizmus. Panovalo presvedčenie, že "ich vojaci" zvíťazia a že sa najneskôr do Vianoc vrátia domov. Odvedení vojaci ani civilisti v zázemí nemali z vojny a budúcnosti veľké obavy. Armády vstupujúce do vojny nemali pre svoje vojská nie len väčšie zásoby munície a potravín, ale ani zimnú výstroj.

Zo začiatku museli Francúzi zásadne iba útočiť (1914)
( zdroj : Wikipedia )

Nemecko využilo prednosti pripravenej mobilizácie, prevzalo zo začiatku iniciatívu a získalo na bojiskách prevahu. Na západe zaútočili s väčšinou armád cez územie Luxemburska a Belgicka na Francúzsko. Na základe predpokladov o veľmi zdĺhavej mobilizácii v Rusku, vyslali do Východného Pruska a Sliezska iba veľmi malú časť svojich vojsk. Hlavné sily proti Rusku plánovali nasadiť až po „bleskovej" porážke Francúzska. Rakúsko-Uhorsko sa rovnako pokúsilo využiť svoju prevahu proti slabším silám Srbska a Čiernej Hory. Aby si zabezpečilo svoju hranicu s Ruskom, vyslalo do Haliče časť svojich síl proti nastupujúcej ruskej armáde, prisunutej na západné hranice neočakávane pred dokončením mobilizácie! Vojna sa teda nevyvíjala podľa predpokladov a plánov vypracovaných generálnymi štábmi Nemecka a Rakúsko-Uhorska.

Po obrovských stratách prešli aj do obrany (1914)
( zdroj : Wikipedia )

Nemeckú ofenzívu Francúzsko odrazilo v októbrovej bitke na rieke Marna a následný „beh k moru“ sa skončil vytvorením súvislej fronty od západného pobrežia až po švajčiarske hranice. Rakúsko-uhorskú ofenzívu po odoslaní časti síl na front proti Rusku srbská armáda zastavila a obnovila pôvodný stav. Na ruskom fronte v lete dosiahla rakúsko-uhorská armáda tiež niekoľko úspechov, avšak zdrvujúca prevaha ruskej armády ju prinútila na jeseň "opustiť" Halič. Armády Ruska boli po počiatočnom postupe vo Východnom Prusku a severnom Poľsku odrazené pri Tannenbergu a Mazurských jazerách, ale podarilo sa im udržať frontovú líniu. Nemci museli prisunúť na ruský front posily zo západu ešte skorej, než porazili Francúzsko.

Postupne sa obranné línie zdokonalili a predĺžili
( zdroj : Wikipedia )

Prvý polrok konfliktu sa skončil nerozhodne a situácia na frontoch sa nevyvíjala podľa plánov vypracovaných generálnymi štábmi pred vojnou. Nemecko ovládlo severovýchod Francúzska, Rusko zase rakúsko-uhorskú Halič. Manévrovú vojnu pechoty s využitím rýchlych úderov jazdectva premenila veľmi účinná guľometná a delostrelecká paľba na západnom fronte na vojnu zákopovú. Plán o rýchlej vojne a návrate frontových vojakov domov do Vianoc v roku 1914 sa rozplynul. V príliš dlhej zákopovej línii stáli proti sebe vojaci znepriatelených armád, oddelení zemou nikoho, kde ležali umierajúci a mŕtvy vojaci, ktorých nebolo možné odniesť a pochovať. Ani jedna armáda nedokázala prelomiť obranu nepriateľa a dosiahnuť víťazstvo.

Rozdielna situácia bola na moriach - vojnové loďstvá Dohody takmer vyčistili svetové oceány najmä od nemeckých lodí a začali blokádu prístavov aj pobrežia štátov Centra. Výrazne sťažili prísun potravín a surovín potrebných na ďalšie vedenie vojny a vymedzili konflikt na Európu. Obidve znepriatelené strany sa rozhodli zmeniť patovú situáciu na frontoch vo svoj prospech už na začiatku roka 1915.

Súvisiace informácie na wikipedii :