Keď v januári 1945 postúpila Červená armáda k rieke Odra, pripravilo jej velenie útočnú operáciu, ktorej cieľom bolo 4. ukrajinským frontom v súčinnosti s 1. a 2. ukrajinským frontom zničiť vojská nemeckej skupiny armád Mitte, oslobodiť Ostravu a hlavnými silami postúpiť k Olomoucu. V prípade priaznivého vývoja situácie mal byť útok rozvíjaný smerom na Pardubice a ďalej na Prahu. Ostrava mala viac ako 1/3 priemyslového potenciálu Nemecké ríše, ktorého udržanie v rukách nacistov mohlo predĺžiť vojnu. Rozbitie nemeckých vojsk, určených na obranu severnej Moravy, malo zabrániť ich presunom na obranu Berlína :

Moravsko-ostravská operácia - mapa sa "kliknutím" zväčší

Na realizáciu cieľov stanovených 4. ukrajinského frontu v priestore Sliezska bola vyčlenená 38. armáda a 1. gardová armáda. 18. armáda, do zostavy ktorej patril aj 1. československý armádny zbor v ZSSR, dostala za úlohu viazať aktívnou bojovou činnosťou nepriateľa na území Slovenska, ničiť ho a prenikať v smere na Kroměříž. Na podporu vojsk útočiacich na hlavnom smere operácie bola pre 38. armáde pridelená aj 1. čs. samostatná tanková brigáda, vyčlenená z 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, vybavená novými tankami. Podrobnejšie informácie o brigáde sú tu :  otvoriť >>>

Ostravská operácia *) sa začala dňom 10. marca 1945. V prvej etape operácie útočiace vojská neprerazili nemecké obranné línie v oblasti Nového Jičína a Frýdku-Místku a preto bola operácia bola zastavená. Po preskupení síl náročnými manévrami bola 15. marca zahájená hlavná etapa operácie. Oslobodením mesta Opava 22. apríla umožnili vojská 60. armády rozvinúť sovietskym a československým vojakom útok na Ostravu. Po jej oslobodení 30. apríla pokračovali vojská 38. armády a 1. gardovej armády v útoku smerom do priestoru strednej a severozápadnej Moravy a Sliezska.

Dobyté opevnenie na Ostravsku na foto z Wikipédie

Po splnení pre operáciu cieľov stanovených 4. ukrajinskému frontu sa 5. mája 1945 (s oneskorením 11 dní) Ostravsko-opavská operácia skončila. Trvala celkom 56 dní a svojim rozsahom patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie bitky II. svetovej vojny na území Československa. Boje na Opavsku a Ostravsku si však vyžiadali ťažké straty na obidvoch bojujúcich stranách. Padlo v nich asi 20 tisíc sovietskych a tisíc čs. vojakov. Nemecké straty boli asi 20 tisíc padlých, ranených a zajatých vojakov.

*) Ostravsko-opavská operácia - viac je na externej informácii tu :  otvoriť >>>

Od 12. februára 1945 bola 1. československá samostatná tanková brigáda sústredená v Kežmarku, kde bola doplnená novými tankami. Po dosiahnutí úplnej bojovej pohotovosti zahájila 16. marca presun na front k zasadeniu do Ostravsko-opavskej operácie. Od 24. marca 1945 sa zúčastnila brigáda ťažkých bojov na ostravskom smere, kde 26. marca vošli jej tanky do Wodzisławia a 30. do Ostravy. Tankové jednotky brigády potom pokračovali v prenasledovaní nepriateľa smerom na Fulnek, ktorý dosiahli 6. mája 1945.

Samohybné delo SU-85 s dvomi tankami T-34/76

Počas bojov v Ostravsko-opavskej operácii čs. tankisti spôsobili nemeckým jednotkám veľké straty na živej sile, zničili im 48 tankov a samohybných diel, desiatky palebných krytov, 200 guľometov a 47 diel. Veliteľ brigády major Vladimír Janko bol v priebehu bojov povýšený na podplukovníka. Ťažké straty utrpela aj 1. čs. tanková brigáda. Zahynulo 140 jej príslušníkov a ďalších 150 utrpelo zranenia.

Po potlačení povstania sa 1. čs. stíhací pluk presunul späť do ZSSR. V auguste 1945 prelietla z východného Slovenska do ZSSR tzv. skupina vzdušných zbraní, čo bolo 108 slovenských letcov, ktorí po doplnení leteckým personálom ( a náborom u čs. pozemných jednotiek ) umožnili sformovať ďalšie dva čs. letecké pluky, 2. stíhací a 3. bitevný. Z troch plukov vznikla 25. januára 1945 v ZSSR 1. čs. zmiešaná divízia. Podrobnejšie informácie o divízii sú tu :  otvoriť >>>

Jej veliteľom bol pplk. Ludvík Budín. Po sformovaní bola 1. ČSZLD zaradená do sovietskej 8. leteckej armády genpor. N. V. Ždanova ( slovenská verzia na Wikipédii doposiaľ neexistuje ) :  viac >>>

Il-2 bitevného leteckého pluku

V marci aj v apríli 1945 bol 1. čs. stíhací a 3. čs. bitevný letecký pluk 1. ČSZLD nasadený do bojov pri Ostrave a Opave. Od 14. apríla do 9. mája 1945 uskutočnili 567 bojových vzletov v trvaní 515 operačných hodín. Ich letci zostrelili celkom 19 lietadiel, 2 pravdepodobne a ďalších 7 poškodili. Ďalej zničili desiatky aut, povozov, železničných vagónov a veľké množstvo živé sily nepriateľa. Vznik 1. ČSZLD v ZSSR a jej bojová činnosť na východnom fronte bola významným počinom k oslobodeniu Československa.

Súvisiaca informácia je tu:  otvoriť >>>