|
|
( 1. príloha k informácii č. 162 ) Trenčania sa s ideou a poslaním sokolského hnutia zoznámili už krátko po vzniku československého štátu na prednáške 29. decembra 1918 v dvorane hotela Alžbeta. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa uskutočnilo 20. februára 1919 v telocvični vyššej dievčenskej školy a prijalo stanovy pre trenčiansku organizáciu Sokol. Mala značný ohlas u málopočetnej slovenskej inteligencie, úradníctva ale aj u prostých slovenských obyvateľov Trenčína, ktorým bola blízka idea a princípy demokracie. Maďarská propaganda neustále živila protičeskú náladu proti nastupujúcemu novému poriadku na Slovensku pre svoje ciele. Trenčania nadchnutí sokolstvom sa už o dva dni schádzajú na benefičnom Silvestrovskom večere 1. československého práporu a získavajú pre budúci Sokol čistý výťažok 3000 Kčs. Prejavený záujem o členstvo bol nad očakávanie - na podpisové listiny sa podpísalo 67 záujemcov! 
Bývalý hotel Alžbeta, potom Tatra, dnes Elizabet, Dievčenská škola - dnes Gymnázium A. Dubčeka ( po "kliknutí" sa foto zväčší ) Hybnou pákou prípravy valného zhromaždenia bol Miroslav Lazar, poštový úradník. S veľkým nasadením a obetavosťou zabezpečoval nábor ďalších členov a organizoval prípravný výbor. Členmi prípravného výboru sa stali významné osobnosti trenčianskeho verejného života Dr. Karol Štúr, verejný notár a predseda Sovenskej národnej rady v Trenčíne, Igor Pietor, riaditeľ Meštianskej banky a Dr. Jozef Minárik, trenčiansky župan. 20. februára 1919 uvádzal M. Lazar ustanovujúce valné zhromaždenie, ktoré viedol Dr. J. Minárik. Prítomní členovia prijali jednohlasne stanovy vrátane sokolského oslovovania "brat" a "sestra" ako aj vzájomné tykanie bez rozdielu... Členmi prvého výboru sa stali : Výbor sa schádzal pravidelne raz za mesiac a voľby sa opakovali každý rok na výročnej schôdzi. Hneď po prvej schôdzi výboru začali cvičebné hodiny mužskej zložky pod vedením náčelníka R. Strýčka. Ženy začali cvičiť o mesiac neskôr s náčelníčkou Hermou Melfelberovou. Cvičilo sa v prenajatých priestoroch dnešného gymnázia. Okrem telovýchovných odporov začali pracovať aj odbory hudobný, dramatický, spravodajský a prednáškový, v lete i tenisový. Už v prvom období existencie sa Sokolu podarilo zvládnuť a skĺbiť telocvičné, kultúrne, spoločenské i vzdelávacie aktivity, či už vo forme akadémií, verejných cvičení, výletov a družobných stretnutí. Príprava a účasť na zlete v Prahe bola jeným z ústredných motivačných prvkov snaženia prezentácie dosiahnutých zámerov. 15. augusta 1920, počas prvého župného zletu v Trenčíne, prevzal TJ Sokol Trenčín prápor, vyšitý slovenskými sokolkami pod vedením sestry Kornélie Štúrovej, manželky K. Štúra. Je najstarším sokolským práporom na Slovensku. Video je uložené na YouTube tu : otvoriť >>> Prví cvičitelia boli ľudia s odborným vzdelaním a praxou, profesori telesnej prípravy (Strýček) alebo cvičitelia z iných sokolských jednôt (Trunkát, Šmika). Už od začiatku sa kládol veľký dôraz na výchovu nových cvičiteľov a na vytvorenie širokého cvičiteľského zboru. Cvičitelia získavali odbornosť v Cvičiteľskej škole ČOS v Prahe a v Nymburku. V tomto období sa cvičilo len v prenajatých priestoroch telocvične, príp. na ihriskách a sokolská jednota postupne nakupovala a doplňovala vlastné telocvičné náradie a náčinie. Intenzívne sa hľadali možnosti pre vlastný stánok. Snaha o nadobudnutie vlastného objektu - sokolovne - predpokladala určitú výšku finančných prostriedkov. Do vytvoreného fondu sokolovne sa napr. vyčlenilo 25 000 korún t.j. polovica zisku zo župného zletu v roku 1920. Príspevky a dary 59 jednotlivcov tvorili úctyhodnú časť fondu - 34 805 korún. Z toho 25 sokolov darovalo 1 000 korún a viac ! Sám starosta Sokola, Dr. K. Štúr s manželkou pri aktuálnych príležitostiach venoval viackrát väčšie obnosy. Súhrnom 8 500 korún len na Sokolovňu. Prostí členovia Sokola robili zbierky v rôznych malých spoločenstvách, napr. holič V. Blaško odovzdal vyzbieranú sumu 180 korún. Zbieralo sa aj na rôzne iné účely, napr. pre deti zo sociálne slabších rodín - sokoli pomáhali a prispievali aj na pomník M. R. Štefánika, robili zbierky pre Maticu slovenskú, Červený kríž, Ligu proti tuberkulóze a pod.. Aby sa mohli všetci cvičenci zúčastniť VII. všesokolského zletu v Prahe, urobila sa zbierka pre chudobných sokolov na tzv. zletový fond. Sokolská činnosť v Trenčíne vo svojich začiatkoch podporovala obyvateľstvo k spoločenským, občianskym, národným, kultúrny a samozrejme k športovým aktivitám pri rešpektovaní morálnych zásad života. Sokol tak prispel k oživeniu verejného života Trenčína. Nasledujúca informácia : Rozmach činnosti a stavba sokolovne v Trenčíne (1925 - 1935) K prezentácii na tejto stránke uvedených informácií o sokolskom hnutí v Trenčíne boli použité so súhlasom rodiny pamäti Vladimíra Chovana "Sokol v Trenčíne", ktoré zaznamenala v roku 1998 jeho dcéra Jela Chovanová - Sovová. <<<späť na info -162 |