K rozhodnutiu japonskej vlády podpísať kapituláciu prispel 15. augusta najviac vôbec prvý cisárov rozhlasový prejav k japonskému ľudu, v ktorom nepoužil slovo "kapitulácia" ale frázu, že je čas "zniesť neznesiteľné". 28. augusta vplávali spojenecké vojnové lode do zátoky Sagami a na ďalší deň dorazili do Tokijskej zátoky. Vlastný akt kapitulácie "na základe rozkazu a menom Cisárskeho veličenstva" mal byť podpísaný na bitevnej lodi "Missouri" námorníctva USA.

Japonskú kapituláciu prijal dňa 2. septembra 1945 najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Pacifiku generál Douglas MacArtur na vlajkovej lodi tichomorského loďstva USA "Missouri". Dokument za japonskú vládu podpísal minister zahraničných vecí Mamoru Šigemicu a generál Jošidžiro Umezu. V krátkom prejave MacArtur ubezpečil Japoncov, že sa s nimi bude zaobchádzať spravodlivo a s toleranciou. Podpisom protokolu sa proces kapitulácie Japonska neskončil. Japonské posádky a jednotky v Indickom a Tichom oceáne kapitulovali postupne až do 16. novembra 1945 a ich odzbrojovanie trvalo až do r. 1946 a aj potom sa ešte japonskí vojaci skrývali v džungli.

Okolo 200 000 japonských vojakov spáchalo od hanby nad porážkou samovraždu. Japonské ostrovy okupovali jednotky USA a menšie kontigenty ďalších západných Spojencov. Administratíva USA 21. septembra 1945 vyhlásila, že preberá nad Japonskom plnú politickú kontrolu a bude stíhať japonských vojnových zločincov. Opakovane odmietla požiadavku ZSSR o jeho spoluúčasti na rozhodovaní v Japonsku. Súčasne potvrdila ochotu akceptovať nároky ZSSR na ním dobyté Kurilské ostrovy aj južný Sachalin, odtrhnuté od Ruska po rusko-japonskej vojne v r. 1905, ako aj na uplatňovanie mocenského vplyvu ZSSR vo Vonkajšom Mongolsku.

ZSSR a Čínska republika podpísali zmluvu o priateľstve a spojenectve dňa 14. augusta 1945. Čínska republika uznala nezávislosť Vonkajšieho Mongolska (Mongolskej ľudovej republiky, vyhlásenej ešte r. 1924) a ďalšie tri dohody, týkajúce sa Východočínskej a Juhomadžuskej železnice, prístavu Daľnij a Port Artur. V zmysle jaltskej a postupimskej dohody sa mala Čína ako veľmoc zúčastňovať na riešení medzinárodných otázok v povojnovom svete.

Podrobnejšia externá informácia o druhej svetovej vojne v Pacifiku je tu : >>>