V nedeľu 12. septembra 2010 sa uskutočnil 2. ročník turistického podujatia pre cyklistov a peších – Memoriál Luisa Crosa, venovaný pamiatke Louisa Crosa, ktorý sa počas druhej svetovej vojny pridal k partizánom a spolu s priateľmi pôsobil v Strážovských vrchoch, na južnej strane Malej Fatry a v Súľovských skalách. Podujatie pripravil Klub priateľov Francúzska a Slovenska zo Žiliny v spolupráci s obcami Malá Čierna, Bodina, Vrchteplá a Súľov-Hradná. Na peších čakalo trinásť kilometrov s viacerými prevýšeniami a cyklistov dvadsaťštyri kilometrov v kopcovitom teréne.

Po registrácii účastníkov každý dostal účastnícky list s vyznačenou trasou na umiestnenie pečiatok z kontrolných miest na trase turistického pochodu. Otvorenie podujatia sa začalo pietnym kladením vencov pod pamätnú tabuľu venovanú Luisovi Crosovi a jeho francúzskym spolubojovníkom z partizánskej brigády J. Žižku. Odhalili ju na budove obecného úradu pred dvomi rokmi, pri príležitosti 64. výročia SNP, počas slávnostného otvorenia nultého ročníka memomoriálu. Venovali ju obyvatelia obce Malá Čierna a Klub priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline – autorom plakety s portrétom L. Crosa je akademický sochár Štefan Pelikán.

Po "kliknutí" sa obrázok zväčší

Na úvod sa prítomným turistom prihovorila Anna Dubovcová básňou od Sťopu Ladžinského a starosta obce Jozef Filo krátko informoval o význame memoriálu, ktorý, ako sa zdá, sa stáva už peknou tradíciou. Po príhovoroch ďalších hostí Emil Čerňanský predstavil kroniku, ktorú začal osobne tvoriť, aby sa zachovala dokumentácia o tomto podujatí. „Kronika sa začína listom vnučky Luisa Crosa Marion, ktorá obec navštívila v auguste, krátko pred konaním nultého ročníka. Vyslovila potešenie nad príjemne strávenými chvíľami v Malej Čiernej a poďakovala sa obyvateľom za úprimné prijatie,“ povedal kronikár dodávajúc, že vnučka si odniesla domov prsť slovenskej hliny a v nádobe ju uložila na dedov hrob. Potvrdzuje to aj fotografia v kronike „Ak si obyvatelia Malej Čiernej opatrujú v pamäti Luisa Crosa, tak si uchovávajú v pamäti všetkých tých, ktorí sa postavili na odpor vo všetkých časoch. Dnes môžem povedať – môj dedko vzdoroval,“ zacitoval kronikár z listu. O uskutočnení memoriálu poslali meilom informáciu aj Laure, manželke Luisa Crosa. „Som veľmi dojatá z pozornosti, ktorú venujete Luisovi Crosovi, môjmu manželovi. On by vedel lepšie vyjadriť svoju vďačnosť. Celá rodina vrelo ďakuje všetkým účastníkom na tejto udalosti,“ zacitoval Čerňanský z odpovede manželky Laury ukazujúc oba listy vo francúzštine a slovenčine nalepené v kronike.

Narodil sa 20. októbra 1920 vo francúzskom meste Murat. Počas vojny ho Nemci deportovali do továrne na výrobu leteckých motorov vo Viedni. Keď sa stupňovali nálety, Nemci v júli a auguste 1944 predisponovali s časťou zariadenia aj pracovníkov do Škodových závodov v Dubnici nad Váhom. Francúzi zachytili informácie o vypuknutí Slovenského národného povstania. Niekoľkým desiatkam sa z dubnickej zbrojovky podarilo v polovici septembra ujsť a spojiť sa s jednotkou francúzskych dobrovoľných bojovníkov kpt. Georgesa de Lannuriena, ktorá už v prvých dňoch SNP bojovala proti okupantom v Strečnianskej tiesňave.

Dobové fotogragie pracovného tábora Francúzov a ich odjazdu z oslobodenej Prahy

sa podaril 5. a 6. februára 1945 a medzi nimi bol aj Luis Cros. Počas bojov sa aj s ďalšími šiestimi Francúzmi pohyboval v priestore Strážovských vrchov, v južnej časti Malej Fatry a v Súľovských skalách. Medzi partizánmi zotrvali až do 21. marca 1945, kedy ich na ceste do Kamennej Poruby zajala nemecká hliadka a vrátila ich do Dubnice. Do vojnového zápisníka si v ten deň napísal : „... jedna hliadka schádza do Kamennej Poruby po stravu. Sme šiesti - Rouquette, Ferre, Dalmas, Hamon, Bajou a ja. Na polceste medzi bunkrami a dedinou nás začali ostreľovať vlasovci. Ferreho zabili. Dalmas mal ranené brucho, mne guľka škrabla nos. Zajali nás. Odviedli nás do Rajca, neskôr do Rajeckých Teplíc.“ V Dubnici sa dočkal oslobodenia a domov sa cez Prahu vrátil 6. júna 1945. Luis Cros zomrel v januári 2009.

Luis Cros napísal knihu spomienok na Slovenské národné povstanie - Slová jednej piesne. Minulý rok ju do slovenčiny preložil Karol Líška, ktorý sa s L. Crosom stretol cez vojnu ako 14-ročný. Jeho rodičia Líškoví z Malej Čiernej sa L. Crosovi napriek nebezpečenstvu z prezradenia pomohli. Aj preto autor práve im venoval túto knižku ako „rozprávanie o zlých časoch a dávny príbeh bratstva“. Po niekoľkých desaťročiach sa opäť stretli a ich rodiny sa priatelia dodnes.

A práve toto rozprávanie prezrádza, prečo organizátori prišli s myšlienkou každoročne pripravovať memoriál. Trasa turistického pochodu totiž sleduje cestu, ktorú ukrývajúc sa pred Nemcami absolvovali Luis a jeho spolubojovníci od Rajeckej doliny až po Súľov. A v Malej Čiernej, v dedinke ukrytej v doline medzi kopcami, našiel na niekoľko hodín útulný preteplený domov, pohostinných ľudí, ktorí mu dokonca rozumeli, pretože jeden z rodiny Líškových ako-tak hovoril po francúzsky. O tejto šťastnej chvíli, ale aj útrapách zo zimy v horách až do odchodu domov je útla knižka. Vydal ju Klub priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline :  otvoriť >>>

Ako prví na pochod vyrazili cykloturisti a za nimi turisti. Hmlisté ráno sa do jedenástej hodiny vytratilo a slnečné lúče blahodárne žiarili. Dobre naladení turisti sa po dvoch až troch hodinách postupne vracali do cieľa, kde dostali poslednú pečiatku do účastníckeho listu a tiež Pamätný list na účasť na memoriáli. Tu už na turistov čakal chutný guláš z diviny a vítala ich dychová hudba.

Ako prvý o trinástej hodine dorazil na bicykli osemnásťročný Ondrej Kobzák z Malej Čiernej a o desať minút tiež miestny štrnásťročný Juraj Brodňan. O ďalších päť minút ako tretí sa na zablatenom bicykli priviezol osemnásťročný Matej Balvan z Fačkova. „Všade bol terén plný blata, pri malej rýchlosti sa padalo, ale ten pohľad na Súľovské skaly a celú prírodu, to je výzva aj do budúcnosti. A hlavne – zvládol som to,“ tešil sa síce od hlavy až po päty od blata ale spokojný sám so sebou Ondrej Kobzák, ktorý sa ponáhľal domov poumývať, aby sa ešte vrátil. Veď nálada tu bola dobrá a všetkých ešte čakala bohatá tombola.

Ako prvý peší turista do cieľa dorazil dvadsaťosemročný Juraj Staňo z Turčianskych Teplíc. A za ním prišla skupina vojakov z 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline na čele s majorkou Světlanou Tomanovou. „Na memoriáli sme boli aj minulý rok, ale teraz sme boli rýchlejší. Poňali sme tento „výšľap“ ako súčasť pravidelnej prípravy v telesnej zdatnosti,“ vysvetľovala majorka. Turistický pochod absolvoval aj veliteľ spomínaného pluku Ľubomír Šebo, ktorý nám prezradil, že toto podujatie si už zaradili aj do celoročného plánu, takže nebudú na tomto podujatí chýbať ani v nasledujúcich rokoch.

Turisti postupne prichádzali a volejbalové ihrisko sa zapĺňalo aj miestnymi obyvateľmi. Veď boli hody, tak prečo sa nezabaviť ?! Kto chcel, pochutnával si na guláši. Účastníci pochodu to mali zarátané už v štartovnom. Deti šantili a dychovka vyhrávala až kým starosta Jozef Filo nevyhlásil losovanie tomboly. Cien bolo vari do stovky.

Popri podpore starostu Malej Čiernej memoriál zaštítil Klub priateľov Francúzska a Slovenska v Žiline a predovšetkým Juraj Nedorost, ktorý zvládol podstatnú časť organizačných príprav a ešte celú akciu aj štedro finančne sponzoroval. Druhý ročník Memoriálu Luisa Crosa v Malej Čiernej na bicykli a pešo absolvovalo 111 účastníkov.