V skorých ranných hodinách 22. júna 1941 otvorilo nacistické Nemecko útočnú operáciu Barbarossa - bez vyhlásenia vojny napadlo Sovietsky zväz ( ZSSR ). Napadnutím svojho formálneho spojenca a významného dodávateľa strategických surovín začalo Nemecko ďalší a tiež najrozsiahlejší, najbrutálnejší a najničivejší konflikt v dejinách. Operácie sa zúčastnilo 152 nemeckých divízií ( celkom 4 600 000 vojakov, 3700 tankov, 2800 lietadiel, 700 000 koní ) a ďalších 40 divízií z Talianska, Rumunska, Fínska, Maďarska, Španielska a Slovenska. Externá informácia je tu : otvoriť >>>

Obrovské útočne sily, z ktorých sa asi jedna pätina skladala z obrnených a mechanizovaných zväzkov, boli nasadené na troch útočných smeroch : skupina armád Sever postupovala na Leningrad, skupina armád Stred viedla úder na Smolensk a Moskvu a skupina armád Juh smerovala na Kyjev s cieľom obsadiť Ukrajinu :

Mapa postupu vojsk agresora na území ZSSR v roku 1941

Nemecko so svojimi spojencami napadlo ZSSR na obrovskom fronte - od Severného ľadového oceánu po Čierne more meral okolo 4500 km ! Útok bol zahájený masovým delostreleckým ostreľovaním a leteckými útokmi na sovietske letiská. Sovietske vojská boli v dobe napadnutia rozmiestnené v predných pozíciách, roztiahnutých pozdĺž hranice, alebo boli rozptýlené na rozsiahlom území a neboli presunuté k hraniciam do obranných postavení ! Sovietsky diktátor Stalin síce disponoval informáciami o prípravách Nemecka k napadnutiu ZSSR, no Stalin ich ignoroval a do poslednej chvíle neveril, že by Nemecko na ZSSR zaútočilo. Stalin totiž predpokladal útoky zo strany Japonska a preto hlavné sily sovietskej armády boli sústredené predovšetkým na východných hraniciach zeme.

Útok agresora v lete 1941 spôsobil Červenej armáde vysoké bojové straty

Na všetkých troch smeroch si agresori hneď od začiatku zabezpečili vysokú početnú prevahu, ktorá sa prejavila v rýchlom prieniku do sovietskeho vnútrozemia. Nemecké letectvo od začiatku útoku úplne ovládlo vzdušný priestor - už v prvý deň bojov bolo zničených asi 1200 sovietskych lietadiel, z toho 2/3 priamo na letiskách ! Nemecké tankové skupiny a motorizovaná pechota postupovali na jednotlivých smeroch tak rýchle, že obkľúčili sovietske sily v predsunutých pozíciách stovky tisíc mužov tak, že z nich nebolo úniku. V polovici júla bolo v smolenskej kapse zajatých 300 000, v auguste pri Kyjeve cez 600 000 sovietskych vojakov. Koncom júna prenikli nacistické zväzy až 600 km do vnútrozemia - obsadili Litvu, Lotyšsko, Bielorusko a západnú Ukrajinu.

Rýchle postupujúci agresor zajal v lete 1941 státisíce sovietskych vojakov

Cieľom operácie „Barbarossa“ bolo zničiť komunizmus a získať pre Nemecko na východe Európy nové kolónie, ktoré mali pre Hitlerovu „tisícročnú ríšu“ poskytovať novodobých otrokov a výrobné kapacity, produkujúce potraviny a nerastné suroviny, ktoré Hitler potreboval na ovládnutie sveta. Na dobytom území sovietskeho zväzu sa Nemci správali inak ako na Západe. Európske územie ZSSR sa malo stať novým „životným priestorom“ pre Nemcov a preto sa okupačné sily správali k obyvateľstvu neuveriteľne brutálne. Za bojovými jednotkami nastupovali špeciálne oddiely, ktoré vyhľadávali a vraždili straníckych a politických vodcov, úradníkov a Židov s celými rodinami. Brutalita dobyvateľov umožnila Stalinovi stmeliť obyvateľstvo k odporu a vyhlásiť agresorom "Veľkú vlasteneckú vojnu.“ Externá informácia je tu : otvoriť >>>

Leto 1941: brutalita nemeckých vojakov voči zajatcom aj obyvateľstvu

Vpád do ZSSR bol na začiatku úspešný, vojská nacistického Nemecka a jeho spojenci postupovali veľmi rýchlo, ale najväčšiu „bleskovú vojnu" sa im nedarilo dokončiť podľa plánu. Hitler počítal s dosiahnutím vojenského víťazstva v priebehu asi troch mesiacov, ale sovietska armáda aj napriek veľkým vojenským katastrofám aj naďalej kládla húževnatývý odpor - operácia Barbarossa začala zaostávať za svojim harmonogramom. Keď sa Nemcom podarilo 2. októbra obkľúčiť veľké zoskupenie sovietskych vojsk, nacistická propaganda vyhlásila celému svetu, že Rusko je už porazené. Výsledok vojny mala rozhodnúť obnovená ofenzíva na strednom úseku proti Moskve, ktorej cieľom bolo zničiť hlavné sily sovietskych vojsk, brániace hlavné mesto. 30. septembra vyrazili nacistické zväzky do útoku proti Moskve.

Počasie na konci roka 1941 ochromilo bojovú činnosť vojsk agresora

Obkľúčené sovietske jednotky na seba viazali veľké množstvo nemeckých síl, čo umožnilo pripraviť pred Moskvou ďalšie obranné pozície, na ktorých nepretržite pracovalo pol milióna ľudí. Okrem toho boli k obrane Moskvy povolané z východu ZSSR veľmi dobre vycvičené a vyzbrojené zväzky. Veliteľom západného fontu, ktorý bránil prístupy k hlavnému mestu sa stal sovietsky generál Žukov. Jesenné dažde však premenili nespevnené cesty na bahno, do ktorého nemecká armáda doslova zapadla. Keď začiatok zimy v polovici novembra bahno zmrazil, to už generál Žukov stihol zorganizovať pred Moskvou obrannú líniu.

Zdržanie vojsk agresora umožnilo pripraviť na obranu Moskvy

Predsunuté nemecké jednotky síce dosiahli 30. novembra predmestia Moskvy, ale ich muži ( nemali zimný výstroj ) boli už v tak zlej kondícii, že nemohli ďalej bojovať. Nemecké letectvo nedokázalo prekonať dobre organizovanú protileteckú obranu hlavného mesta. 4 decembra Nemci podnikli posledný pokus o prelomenie obrany, pri ktorom sa niektoré jednotky dostali iba 24 km od Moskvy. Medzi tým generál Žukov prichystal protiofenzívu. Na vyčerpané nemecké jednotky udreli 5. decembra čerstvé sovietske zálohy, útočiace severne a južne od Moskvy, zatiaľ čo výsadkári a partizáni preniesli boje za nemecké línie.

Nacistická ofenzíva proti úporne sa brániacej Moskve definitívne stroskotala. 8. decembra vydal Hitler rozkaz, aby nemecké ozbrojené sily na celom sovietsko-nemeckom fronte prešli do obrany. Jeho plán na vedenie bleskovej vojny proti ZSSR sa definitívne zrútil a operácie Barbarossa stroskotala. Nacistická propaganda zvádzala vojenský neúspech na počasie - ale v rovnakých podmienkach bojovali predsa aj sovietska armáda! Hitler a nemecký generálny štáb si bol tak istý s rýchlou porážkou ZSSR ešte pred príchodom zlého počasia a zimy v roku 1941, že ich armáda nebola na boje v podmienkach Ruska vôbec pripravená...

Automobily a lietadlá z dodávok Lend and Lease Act

Koncom júna Británia a USA deklarovali oficiálne Sovietskemu zväzu pomoc, ktorá sa prejavila najmä v dodávkach zbraní a munície. Napriek tomu, že obe veľmoci ( najmä Británia ) boli krajne antikomunistické, pochopili, že zapojenie ZSSR do bojov na ich strane prelomí vojenskú izoláciu Británie (trvajúcu prakticky už rok) a prinesie jej potrebný oddych. Zdanlivo porazení Sovieti dokázali v brutálnom ťažení zorganizovať vojnovú výrobu lepšie než Nemci. Našli si nových veliteľov, ktorí pri obrane aj pri protiútokoch preukázali talent a postupne dosiahli rady víťazstiev. V súčasnej dobe sú uvedené skutočnosti v niektorých štátoch zámerne skresľované. V roku 1943 bola Veľká vlastenecká vojna Sovietskeho zväzu prezentovaná v USA propagačným dokumentárnym filmom takto : otvoriť >>>

Súvisiace informácie :  Veľká vlastenecká vojna Sovietskeho zväzu 1941 - 1945