Klub vojenských veteránov v Trenčíne zorganizoval na 15. a 16 septembra 2011 zájazd do Olomouca a Libavy, kde sa nám o program postarali členovia Klubu vojenských dôchodcov Olomouc. Krátko pred cieľom sa našimi navigátormi stali hostitelia a viedli nás až do vojenského priestoru Libava.

Po "kliknutí" sa foto zväčší

Do cieľa sme dorazili krátko popoludní. Pred posádkovym domom Libavá nás privítal predseda klubu vojenských dôchodcov Vladimír Krušina aj s ďalšími členmi klubu. Vzápätí nás pozval na obed a po obede nasledovala inštruktáž. Priatelia pre nás totiž na oba dni pripravili zaujímavý program a popoludní nás čakala športová súťaž. Ešte sme sa zviezli autobusom pred ubytovňu a po ubytovaní, už na vlastných nohách, sme sa vrátili pred kultúrne stredisko, kde bol pripravený priestor na súťaženie.

Športová súťaž

Súťažiť sme mali v zmiešaných družstvách – ženy a muži a proti sebe súťažili hostia – teda my a naši hostitelia. Po spoločnom nástupe a vydaní pokynov sa jednotlivé družstvá rozišli na stanovištia. Súťažilo sa v hádzaní krúžkov na tyč, streľbe zo vzduchovky, hádzaní loptičkou na cieľ, hádzaní šipiek do terča a v hode granátom. Treba pripomenúť, že organizátori boli dôslední a teda nezabudli ani na zdravotnícke zabezpečenie.

Tri zdravotné sestry, najmä však zdatná blondína, neustále dávali pozor na súťažiacich a vždy prišli tam, kde bolo treba, aby unavených súťažiacich preberali z mdlôb ulievaním z fľašky výbornej domácej medicíny. Zaberala. Posilnení súťažiaci s ešte väčším elánom strieľali, hádzali granáty a šípky presne do terča. Až na záver vyšlo najavo, čo sme pravda všetci už skôr zistili, že onou zdatnou blonďavou sestričkou bol domáci Jaro Melichar.

Spoločenský večer

Po niekoľkohodinovom pobyte na čerstvom vzduchu všetkým dobre padla chutná večera – výborný guláš z diviny. Potom nasledovala spoločenská zábava, kde sa slávnostne odovzdávali ceny víťazným družstvám. Celkovým víťazom sa stalo družstvo domácich. Členovia oboch klubov ako s vervou súťažili tak sa potom aj spoločne zabávali. A zábava bola výborná, veď takmer všetci sa poznali a dobre im padlo po dlhom čase sa opäť stretnúť a popri tanci a speve si aj zaspomínať na roky minulé – na zážitky pri plnení vojenských povinností, na priateľstvá a neraz i spoločne strávené dovolenky. Napokon, mnohí z nich sú Slováci, ktorí pracovne zakotvili vo vojenských útvaroch a zariadeniach v Olomouci a vo vojenskom priestore Libava, tam sa aj oženili a zostali žiť.

Prehliadka prameňa Odry a návšteva Olomouca

Na druhý deň po raňajkách sme si prezreli chátrajúci vojenský kostol, ktorý československá a neskôr sovietska armáda využívali ako sklad. Na jeho rekonštrukciu sa asi ťažko nájdu peniaze. Výklad nám poskytol príslušník českej armády, ktorý nezabudol pripomenúť, že nie je pravda, ako sa to po „nežnej revolúcii“ v tlači prezentovalo, že odchádzajúci sovietski vojaci zanechali po sebe zdevastované všetky budovy. Práve obyvatelia z bližšieho a širšieho okolia sa tam nahrnuli po otvorení priestorov a rabovali a brali, čo sa dalo. S poľutovaním skonštatoval, že je to čosi, čo národ nectí, ale, žiaľ, bolo to tak.

Po prehliadke kostola sme nastúpili do autobusov – každý klub do svojho a opustili sme Libavu. Podľa pripraveného programu sme si mali pozrieť prameň rieky Odry. Asi po pol hodine autobusy zastali a museli sme vystúpiť. Pri prameň Odry sme museli asi dvadsať minút kráčať po celkom pohodlnej ceste, až k bahnitému okoliu prameňa, ktorý bol ukrytý pod dreveným prístreškom. Po návrate k autobusom sme sa s hostiteľmi – členmi českého klubu dôchodcov rozlúčili, pretože ďalej sa už naše cesty rozchádzali. Oni išli domov a náš ešte čakala návšteva Olomouca.

A v Olomouci to bola prehliadka jednej časti z málo zachovanej unikátnej olomouckej pevnosti. Išlo o pevnosť v Křelove, ktorá ako jedna z málo zachovaných je dnes už v súkromných rukách a je len čiastočne prístupná aj preto, že sa rekonštruuje. Po pevnosti nás sprevádzal plk.v.v. Ing. Antonín Kučera. Najzaujímavejšou časťou prehliadky bol plastický model - verné stvárnenie celého niekdajšieho obranného systému okolo Olomouca, z ktorého sa dodnes zachovali už len zvyšky. Autormi projektu sú skutoční odborníci - armádni topografi, ktorí si zaobstarali potrebné mapy a podklady z rakúskych archívov, bez ktorých by model len veľmi ťažko zhotovili.

Po tejto zaujímavej prehliadke sa účastníci zájazdu ochotne zriekli prehliadky Olomouca a namierili sme si to autobusom domov, pretože nohy sme už od chodenia mali riadne oťažené. Samozrejme, po rozlúčke s hostiteľmi, ktorým sa za príjemne strávené dva dni poďakoval predseda Klubu vojenských veteránov v Trenčíne Peter Forgách. Počasie nám po oba dni prialo a tak nám zostanú na návštevu Libavy a Olomouca naozaj pekné a príjemné spomienky. Teraz si už len vedenie nášho klubu vojenských veteránov môže lámať hlavu nad tým, ako to urobiť, aby sa o dva roky nenechali zahanbiť a pripravili už v úlohe hostiteľov rovnako zaujímavý výmenný pobyt u nás v Trenčíne, či niekde na Slovensku. Nejde totiž ani tak o starosť, aký program pripraviť, ale najmä – ako zohnať na to finančné prostriedky, lebo ako vieme, klubová pokladňa sa ťažko napĺňa euríkmi potrebnými na klubovú činnosť.