za ktoré bojovali a umierali hrdinovia na Dukle Pod záštitou Ministerstva obrany SR, Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), krajskej, obvodnej a miestnej samosprávy sa 4.10.2011 uskutočnili spomienkové slávnosti pri príležitosti 67. výročia Karpatsko-duklianskej operácie a Dňa obetí Dukly. Tomuto aktu predchádzali oslavy na poľskej strane 3. októbra na Dukle, v Zarzyni a Novosielcach. Ani tento raz pri pietnej spomienke nechýbali členovia základných organizácií oblastnej organizácie SZPB z Trenčína. Pietne stretnutie na duklianskom vojenskom cintoríne ( po "kliknutí" sa foto zväčší ) Hoci na pietnom akte pri pamätníku česko-slovenských vojakov v Duklianskom priesmyku nebolo toľko účastníkov ako pri okrúhlych výročiach, konal sa s patričnou úctou a dôstojnosťou. Popri ešte žijúcich priamych účastníkoch bojov na Dukle z Česka, Poľska a Slovenska bola prítomná delegácia prezidenta SR s vedúcim kancelárie Milanom Čičom, delegácia Ministerstva obrany SR vedená ministrom Ľubomírom Galkom a už tradiční hostia - veľvyslanec Ruskej federácie, zástupcovia Bieloruska, Ukrajiny, Poľska a Nemecka, delegácia SZPB s predsedom Pavlom Sečkárom, zástupcovia samospráv a Klubu vojenských veteránov Slovenska. Osláv sa zúčastnila aj dcéra arm. gen. Ludvíka Svobodu Zoje Klusáková a dcéra maršala Ivana Koneva Natália Konevová. „Na hrdinov, ktorí položili svoj život za to, aby sme mohli slobodne žiť by sme nemali nikdy zabúdať,“ povedal okrem iného vo vystúpení po pietnom akte minister obrany Ľubomír Galko dodávajúc: „Sloboda a mier nie sú samozrejmosťou aj napriek tomu, že si to dnešná mladá generácia veľmi neuvedomuje a treba jej to neustále pripomínať. Práve pod Duklou sa postupne napĺňala silná túžba obyvateľov bývalého Československa zbaviť sa tyranie, krutosti a neľudskosti fašizmu.“ Na záver zdôraznil: „Dôležitým a nesporným faktom je, že Karpatsko-duklianskou operáciou začalo priame oslobodzovanie Československa. My môžeme byť a sme právom hrdí na to, že sa na tejto historickej udalosti aktívne zúčastnili aj Slováci.“ Chvíle bojov v Duklianskom priesmyku a obete padlých hrdinov z historického pohľadu priblížil predseda SZPB Pavol Sečkár a na záver pripomenul: „Nech padlí hrdinovia, ktorým dnes vzdávame česť, navždy zostanú v našej pamäti a sú zdrojom nášho poznania a tradícií. Ako posvätný dar chráňme slobodu a demokraciu, za ktoré bojovali a umierali. Chráňme ich živý odkaz a nehynúcu pamiatku.“ Na koniec minister odovzdal pamätné medaily ôsmim vojnovým veteránom z druhej svetovej vojny. Také to bolo na Dukle Boje na Dukle sa považujú za jedny z najťažších a vyžiadali si veľké obete. Karpatsko-Duklianska operácia začala 8. septembra. Mala byť rýchlou akciou a napomôcť Slovenskému národnému povstaniu. Nakoniec to bolo nekonečných 80 dní, kedy „krv tiekla v potokoch“. V úvode tejto bojovej operácie sa sovietskym jednotkám podarilo prelomiť nemeckú obranu, ale rýchla a účinná reakcia nepriateľskej strany rýchlo zmenila pomer síl. Postup vojsk 38. armády, v zostave ktorej bojoval aj 1. čs. armádny zbor v ZSSR, sa spomalil a Dukliansky priesmyk ovládli až 6. októbra 1944. Operácia si vyžiadala v 38. armáde 13 264 padlých, zomrelých a nezvestných a 48 750 ranených a nemocných a 1. čs. armádny zbor mal 1630 padlých, zomrelých a nezvestných a 4 069 ranených. Podľa sovietskych zdrojov nemecká armáda mala obrovské straty, asi 52 000 mŕtvych, ranených a nezvestných. Boli to hrozné chvíle, na ktoré si prichádzajú na miesta bojov v Duklianskom priesmyku pospomínať aj niektorí ešte žijúci veteráni. Napríklad 87-ročný Michal Plichta z Liptovského Mikuláša bojoval v partizánskej skupine a neskôr sa aj so spolubojovníkmi hrdo hlásil k armáde Ludvíka Svobodu. Osemdesiatosemročný plk. vo výslužbe Jindřich Heřkovič z Prahy po bojoch napokon skončil v poľnej nemocnici. Aj po mnohých rokoch sa teší na možnosť stretnúť sa na Dukle so spolubojovníkmi, ktorých je, žiaľ, stále menej. Veterán Jaroslav Sitár pochádza z Moravy. Na fronte sa ocitol ako 17-ročný. Zúčastnil sa bojov pri Zyndranovej, Vyšnom Komárniku a dostali sa až do Stropkova. Bojoval v 5. pešom prápore, kde bolo osemsto vojakov a o necelé štyri mesiace ich zostala len stovka. Také to bolo na Dukle. Pri pamätníku arm.gen. Ludvika Svobodu vo Svidníku Oslavy karpatsko-duklianskej operácie pokračovali aj pri soche armádneho generála Ludvíka Svobodu vo Svidníku, kde pri hojnej účasti obyvateľov Svidníka delegácie položili vence. Primátor mesta Ján Holodňák si v príhovore uctil všetkých tých, ktorí v ťažkých bojoch položili životy za našu slobodu. Minister obrany Ľubomír Galko odovzdal medaily veteránom 2. svetovej vojny a predseda SZPB Pavol Sečkár Pamätnú medailu SZPB Zoje Svobodovej – Klusákovej a Natálii Konevovej. Tradične sa oslavy ukončili položením kvetov pri pamätníku sovietskych vojakov príhovormi prednostu obvodného úradu Bohumila Kačmára, veľvyslanca Ruskej federácie Pavla Kuznecova a dcéry legendárneho maršala Koneva Natálie Konevovej. V dejinách národov a štátov sú udalosti, ktoré ani z odstupom času nevyblednú. Navždy zostávajú zapísané v historickom povedomí národa a stávajú sa nevyčerpateľným zdrojom jeho poučenia. Takou významnou udalosťou v novodobej histórii Slovenska je aj Karpatsko-duklianska operácia, ktorá sa stala prejavom nehynúcej a heroickej túžby po slobode. Delegácia nastaršej a najmladšej generácie vo Svidníku Členovia SZPB, účastníci osláv 67. výročia Karpatsko-duklianskej operácie, mali možnosť pozrieť si zmodernizovanú expozíciu Vojenského historického múzea vo Svidníku, ktorú v predvečer osláv otvoril minister obrany a je súčasťou Vojenského historického múzea v Piešťanoch. Špecializuje sa na dokumentáciu slovenských vojenských dejín bezprostredne pred a počas prvej svetovej vojny vo Východných Karpatoch, medzivojnového obdobia a druhej svetovej vojny s dôrazom na Karpatsko- dukliansku operáciu, partizánske hnutie a oslobodzovanie územia Slovenska v rokoch 1944 – 1945. Autormi reinštalovanej výstavy sú riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič a historik Jozef Bystrický : prepnúť na VHM vo Svidníku. <<< späť |