V januári pred sedemdesiatimi rokmi sa začala formovať 2. československá paradesantná brigáda v ZSSR, ktorá sa po bojovom nasadení pred Duklianskym priesmykom výrazným spôsobom zapojila do bojov v SNP. Pri príležitosti výročia brigády Klub vojenskej histórie Protifašistický odboj - ZO SZPB Trenčín 1, vydal korešpondenčný lístok s prítlačou na tému výročia a pripravil v Posádkovom klube Trenčín spomienkové podujatie s autogramiádou. Stredobodom podujatia bol Štefan Šteflovič, jeden z posledných ešte žijúcich pamätníkov vzniku 2. čs. samostatnej paradesantnej brigády a účastník oslobodzovacích bojov na Dukle v radoch 3. čs. brigády v ZSSR.

( po kliknutí sa foto zväčšia )

„Vítam medzi nami Štefana Štefloviča, jedného z posledných, ešte žijúcich pamätníkov vzniku 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR a účastníka bojov v karpatsko-duklianskej operácii. Máme zoznam tých, ktorí žili v Trenčíne v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Mnohých som poznal, niektorí ma aj učili, ale postupne sa vytrácali z nášho života. Preto som rád, že sme mohli usporiadať dnešné komorné stretnutie ako spomienku na týchto vojnových hrdinov.“ Týmito slovami otvoril Miroslav Ondráš, predseda ZO SZPB Trenčín 1 stretnutie spojené s autogramiádou. Zároveň privítal aj jeho dve dcéry - Lýdiu a Sylviu. K privítaniu sa pripojil aj predseda trenčianskeho Klubu vojenských výsadkárov SR Jozef Krajčír a venoval Štefanovi Šteflovičovi symbolickú klubovú zástavu útvaru so slovami: „Kto pôsobil v armáde, veľmi dobre vie, že takáto zástava je symbolom vojenskej cti a statočnosti“.

Účastníci stretnutia k 70. výročiu vzniku 2. čs "parabrigády" v ZSSR
( po kliknutí sa foto zväčší )

Vojnové osudy jedného zo slovenských vojakov

Po privítaní si Štefan Šteflovič zaspomínal na strastiplnú cestu slovenského vojaka, ktorý sa ocitol na vojnovom bojisku druhej svetovej vojny v Sovietskom zväze. „Do základnej vojenskej služby ma povolali 15. apríla 1942. Po trojmesačnom vojenskom výcviku a kurze automechanikov ma ako špecialistu zaradili do automobilového vojska a odvelili na ruský front. Tam nás náš nemecký spojenec potreboval ako „potravu pre delá“. Ocitol som sa v Rostove, odkiaľ našu jednotku presunuli na Kaukaz. Rusi nás však vytlačili a my sme lietadlami unikali na Kerč a Krym. Potom ma poslali do divíznych autodielní v Odesse,“ líčil vlastnú vojnovú anabázu Šteflovič. Spomínal aj na povestné odeské katakomby a v nich pôsobiacich partizánov. „Nemci z nich mali panický strach, pretože si nevedeli s nimi poradiť. Netrvalo dlho a stal som sa členom ilegálneho odbojového hnutia v Odese. Mojou úlohou bolo sledovať pohyb nemeckých, slovenských, rumunských a talianskych vojsk, ale aj zaobstarávať ručné zbrane, náboje a granáty. Umožňoval mi to kontakt s vodičmi prichádzajúcimi do dielní,“ dodáva Šteflovič, ktorý sa za ilegálnu činnosť ocitol napokon vo väzení. Počas oslobodenia Odesy sa mu podarilo z väzenia ujsť no a tým sa aj ukončila jeho ilegálna partizánska činnosť. Ako zahraničný člen partizánskeho oddielu Stalin bol odoslaný najskôr do Moskvy, kde požiadal o vstup do čs. zahraničného vojska v ZSSR.

Na stretnutie organizátori pozvali aj dve dcéry Štefana Štefloviča

Dobrovoľníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR

Po rozlúčke s Moskvou spolu s ďalšími Slovákmi odchádza do Jefremova, kde sa už formovala 2. samostatná paradesantná brigáda, ktorej sa stal na krátky čas príslušníkom. Od parabrigády ho ako zručného automechanika - špecialistu odvelili v polovici apríla na úpravy motorov dopravných lietadiel Li-2 a neskôr do opravárenských dielní práve vznikajúcej 3. čs. brigády. „Naša tvoriaca sa jednotka bola rozložená na viacerých miestach na Ukrajine, neďaleko hraníc s Rumunskom. Bolo to mesto Černovec, obce a osady Kamenec - Podolsk, Sadagura, Baiamare, Satumare. Do brigády prijímali mužov, ktorí nemali skúsenosti s vojenským výcvikom, preto ma ako jedného z mála Slovákov, ktorí prešli viacerými vojenskými výcvikmi, poverili aj úlohou inštruktora. Veliteľstvo 1. čs. armádneho zboru s výcvikom náhlilo, cvičilo sa až 12 hodín denne. Nasledovali ostré streľby a tak sa vytvorila brigáda schopná nasadenia do boja. Nová 3. brigáda pozostávala zo 4. a 5. pešieho práporu, z 2. práporu automatčíkov, 3. delostreleckého pluku, 4. delostreleckého protitankového pluku, 3. protilietadlového oddielu, 2. ženijného práporu a 4. spojovacieho práporu, ďalej z prieskumnej, zdravotníckej, štábnej roty a autoroty“ upresňuje Šteflovič a dodáva: „Dočkali sme sa aj vzácnej návštevy - 18. augusta 1944 brigáde odovzdali bojovú zástavu Zdeněk Nejedlý a Zdeněk Fierlinger. Akt sa odohral v 5. prápore, na privítanie návštevy som velil čestnej jednotke ja. V tom čase mala 3. čs. brigáda už 5517 príslušníkov pripravených na boj.“

Na stretnutie organizátori pripravili autogramiádu na poštové lístky

Vypuknutie SNP mení stratégiu Červenej armády

Hlavné údery Červenej armády mali pôvodne smerovať popri Karpatoch cez územie Rumunska, Balkánu, Rakúska a Nemecka. Na západ postupujúca ČA zmenila stratégiu boja po vypuknutí Slovenského národného povstania. Nemecký „führer“ sa rozhodol, že povstanie utopí v krvi a na jeho potlačenie poslal silné bojové skupiny. To bola odplata aj za "chovanie" sa slovenských vojakov v Taliansku a Rusku, ktorí si pomýlili, proti komu išli bojovať...“ vysvetľuje Šteflovič. Sovietske velenie sa však rozhodlo SNP pomôcť. Bojiskom sa stal poľský región v okolí mesta Dukla, kde severovýchod Slovenska bránila nemecká osobitná operačná skupina Heinrici. Bol to ťažký boj v horskom teréne, ktorého sa zúčastnili príslušníci 1. čs. armádneho zboru a kde bojovali s veľkou obetavosťou. Aj Štefan Šteflovič si, ako hovorí, „odniesol čosi na pamiatku“. Odniesli si to jeho nohy. Vyliečený zo zranenia nemocnicu, už na Slovensku, opustil koncom januára 1945. So zníženou kvalifikáciou bol zaradený ako automobilový dôstojník v trofejnej brigáde pre oblasť Slovenska. Koniec vojny ho zastihol v Dobšinej.

Pavol Liška ako vojak protitankovej roty bojoval po boku čs. výsadkárov
( po kliknutí sa foto zväčší )

Po ukončení rozprávania Štefan Šteflovič podpisoval korešpondenčné lístky. Vzápätí sa rozprúdila živá debata. Diskutujúci prejavili dobrú znalosť histórie druhej svetovej vojny, ba nechýbali ani spomienky ďalšieho priameho účastníka Slovenského národného povstania – Pavla Líšku, ktorý bol účastníkom bojov v SNP po boku výsadkárov čs. paradesantnej brigády. Jednoznačne sa potvrdilo, že takéto stretnutia majú význam, pretože sa stávajú obohatením pre tých, ktorí hrôzy vojny nezažili, ale môžu sa postarať o to, aby sa viac neopakovali.

( Text a foto: Oľga Kajabová )



Poštový lístok k 70. výročiu vzniku parabrigády v ZSSR a Š. Šteflovič ako vojak RD
( po kliknutí sa foto zväčšia )

Trenčiansky Klub vojenskej histórie Protifašistický odboj - ZO SZPB Trenčín - 1 vydala k 70. výročiu vzniku 2. čs. paradesantnej brigády "poštový lístok" s prítlačou na uvedenú tému. Prvú sériu lístkov dostali účastníci členskej schôdze Oblastného Klubu vojenských výsadkárov SR v Trenčíne a ich hostia zo Slovenska aj z Česka. Druhú sériu poštových lístkov, na reverze ktorých bola vytlačená fotografia Štefana Štefloviča ako vojaka RD, získali aj s jeho autogramom účastníci stretnutia dňa v PK Trenčín dňa 11. marca 2014.

Súvisiace informácie : Pred 70. rokmi vznikla 2. čs. paradesantná brigáda v ZSSR