Nemci očakávali na jar 1944 inváziu spojeneckých vojsk do Francúzska a preto sa na východný front mienili sústrediť až po predpokladanej porážke pokusu o vylodenie. Z uvedeného dôvodu redukovali personálne aj materiálne doplňovanie vojsk, ktoré na východnom fronte čelili masívnemu sovietskemu tlaku. Hitler nariadil vojskám čeliť Červenej armáde (ČA) vedením obranných bojov s úlohou „stoj čo stoj“ udržať obranné pozície. Jeho neústupnosť však umožnila sovietskemu veleniu nechať obkľúčiť veľké zoskupenia nemeckých vojsk.

Sovietsku zimnú ofenzívu 24. decembra 1943 otvoril 1. ukrajinský front ČA, ktorého útočné divízie po krátkom bombardovaní skoncovali s odporom nemeckej Skupiny armád Juh. Za jediný deň vojská ČA postúpili západne od Kyjeva 32 km a aj keď si Nemci niektoré pozície udržali, uvrhli ich do chaosu. Na Štedrý deň začalo pršať a bahno zabránilo sovietskym tankovým jednotkám udržať si počiatočné tempo. 5. januára prerušili železničné spojenie medzi nemeckou Skupinou armád Stred a Skupinou armád Juh. Keď v dôsledku sovietskej ofenzívy v nemeckej frontovej línii vznikol prielom 240 km široký a 80 km hlboký, útok ČA sa začal spomaľovať.

Situácia na východnom fronte v roku 1944
( po "kliknutí" sa mapka zväčší )

Postup sovietskych vojsk sa spomalil iba dočasne, lebo 2. ukrajinský front podnikol vlastnú ofenzívu a dostal sa až na predmestie Kirovogradu. Po dvojtýždňovej príprave oba ukrajinské fronty vyrazili do útoku, čím v oblúku okolo osady Korsuň Ševčenkovskij vohnali do pasce asi 500 Nemcov. Hitler odmietol akékoľvek snahy o vydanie rozkazu na ich ústup a nariadil protiofenzívu. Ta bol síce najprv úspešná, no po oteplení sa pôda zmenila na močarisko, v ktorom nemecké tanky uviazli. A keď im napokon prišiel rozkaz na evakuáciu z oblasti z okolo osady Korsuň Ševčenkovskij, ich spočiatku disciplinovaný ústup sa zmenil na bezhlavý útek. Vojaci ČA pobili tisíce Nemcov snažiacich sa prejsť cez teplým počasím rozvodnenú rieku Gniloj Tikič no napriek tomu z 50 000 vojakov uniklo z pasce iba 30 000.

Tempo ČA sa nespomalilo, lebo 4. marca podnikli oba fronty nové útoky, v ktorých zahnali Nemcov za Dnester a vojská ČA obsadili aj Černovice, posledný železničný uzol spájajúci nemecké vojská v Poľsku s juhom Sovietskeho zväzu. Po nich nasledovali ofenzívy 3. a 4. ukrajinského frontu. Vojská 3. UF obsadili Odesu a sily 4. UF začali 8. apríla útok na Krym, prístavné mesto Sevastopoľ dobyli 10. mája. Po mesiaci bojov sa zvyšky nemeckej 17. armády, 40 000 zo 150 00 mužov, z polostrova sa po mori odsunuli a Krym bol 12. mája 1944 oslobodený.