Aj keď na Štedrý večer 1944 začalo pršať a dážď zmenil pôdu na bahno, ofenzíva začatá 24. decembra 1943 silami 1. ukrajinského frontu znemožnil sovietskym tankovým jednotkám si udržať počiatočné tempo, útok Červenej armády pokračoval. Jej vojská 5. januára prerušili železničné spojenie medzi skupinou armád Stred a skupinou armád Juh. Keď sa v priebehu ofenzívy vytvoril v nemeckej frontovej línii prielom široký 240 km a 80 km hlboký, postup ČA sa dočasne spomalil. Svoju ofenzívu začal aj 2. ukrajinský front a dostal sa až na predmestie Kirovogradu.

Situácia na východnom fronte v roku 1944
( po "kliknutí" sa mapka zväčší )

Po dvojtýždňovej príprave obidva ukrajinské fronty, vyrazili do útoku a vohnali v oblúku Korsuň-Ševčenkovskij do pasce 50 000 Nemcov. Hitler spočiatku odmietal akékoľvek návrhy o vydanie rozkazu na ústup, ale naopak nariadil protiofenzívu. Jej počiatočný úspech, počasie premenilo pôdu na močarisko, ktoré nemecké tanky zastavilo. Keď bol nemeckým vojskám vydaný rozkaz na evakuáciu, ich spočiatku disciplinovaný ústup sa zmenil na bezhlavý útek. Vojská ČA pobili tisíce Nemcov, ktorí sa usilovali prejsť cez rozvodnenú rieku Gniloj Tikič. Napriek tomu z 50 000 nemeckých vojakov uniklo z pasce iba asi 30 000.

Sovietske tempo postupu sa nespomalilo a 4. marca vojská oboch frontov podnikli nový útok, ktorý zahnal Nemcov za Dnester a sily ČA obsadili Černovice, posledný železničný uzol spájajúci nemecké jednotky v Poľsku s juhom sovietskeho územia. O nič lepšie sa Nemcom nevodilo ani na kryme. V novej ofenzíve 3. a 4. ukrajinského frontu bola oslobodená Odesa a 8. apríla 1944 sa začal útok na Krym. Keď vojská 4. UF zatlačili 16. apríla nemecké jednotky späť do Sevatopoľu a na mesto 6. mája zaútočili, Nemci začali z evakuáciou a Sevastopoľ bol oslobodený 10. mája. Zo 150 000 vojakov 17. nemeckej armády uniklo z polostrova po mori 40 000 a Krym bol oslobodený.