Pred stodesať rokmi sa narodil generál Ján Golian, hlavný organizátor vojenských príprav na Slovenské národné povstanie a prvý veliteľ povstaleckej armády. Do antifašistického odboja sa však zapojil už v roku 1943. Po vyhlásení Slovenského štátu bol prevelený na veliteľstvo 1. divíznej oblasti v Trenčíne. Ako člena už zakázanej telovýchovnej organizácie Sokol ho pre odboj získala trenčianska skupina, zabezpečujúca prechody vlastencov do čs. zahraničného odboja cez západné Slovensko. Meno generála Jána Goliana, hlavného vojenského organizátora Slovenského národného povstania a prvého veliteľa povstaleckej 1. čs. armády je v meste Trenčín uvedené na dvoch pamätných tabuliach :

Pamätná tabuľa pri vchode na Veliteľstvo pozemných síl OS SR
( po"kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Ján Golian sa narodil 26. januára 1906 v maďarskom meste Dombóvár. V roku 1927 ukončil Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave ako poručík delostrelectva. Po štúdiu na Vysokej škole vojenskej v Prahe bol dňom 3. mája 1938 ako kapitán zaradený na funkciu prednostu 2. oddelenia štábu 10. divízie v Banskej Bystrici. Veľmi ťažko znášal rozbitie Česko-slovenskej republiky aj rozpad jej armády. Po vzniku Slovenského štátu bol zaradený na veliteľstvo 1. divíznej oblasti v Trenčíne. Dňa 15. decembra 1939 bol ako dôstojník generálneho štábu povýšený na majora. Na štábe 1. divízie zastával postupne celý rad funkcií - napokon bol menovaný prednostom materiálneho oddelenia Rýchlej divízie.

Pamätná tabuľa pri vchode do trenčianskej Sokolovne
( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Ako vyšší štábny dôstojník Rýchlej divízie, bojujúcej na sovietsko-nemeckom fronte, spoznal skutočné zmýšľanie príslušníkov Slovenskej armády, videl krutosť nemeckých ozbrojených síl aj odpor slovenských vojakov bojovať po boku Nemcov. V polovici roku 1943 sa ako podplukovník vrátil z východného frontu. Bol prevelený do Banskej Bystrice a ustanovený za náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska, čo mu umožnilo budovať konšpiratívnej siete vo vojenských posádkach. Činnosť skupín sa riadila smernicami čs. londýnskej vlády, ktoré určovali Goliana za dočasného veliteľa vojenskej organizácie na Slovensku a poverovali ho viesť vojenské akcie.

Cvičenci pri trenčianskej Sokolovni a jej pôvodný stav. Sprava tretí je
V. Chovan, ktorý navrhol získať mjr. gšt. Goliana pre odbojovú prácu.
( po"kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Dňa 27. apríla 1944 sa pplk. Golian na tajnej porade v Bratislave oboznámil s programom a zložením ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) a prevzal funkciu vojenského veliteľa ozbrojeného povstania. SNR poverila Goliana spracovať vojenský strategický plán a vojenskú prípravu povstania. Pplk. Golian mal nadviazať styk s už existujúcimi partizánskymi jednotkami na Slovensku a podporovať ich zbraňami aj muníciou. Ešte na začiatku roka 1944 sformoval štáb Vojenského ústredia, ktorý vypracoval vojenský plán SNP. Keď partizáni vyprovokovali vstup Nemcov na Slovensko, vydal dňa 29. augusta 1944 o 20.00 h historický rozkaz "Začnite s vysťahovaním !" - po odvysielaní (v rozhlase) ktorého sa začalo povstanie proti slovenskej klérofašistickej vláde a boje proti prichádzajúcim nemeckým okupantom.

Rýchlo zmobilizovaní vojaci boli takmer okamžite zasadení do bojov
( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Ako vyšší štábny dôstojník Rýchlej divízie, bojujúcej na sovietsko-nemeckom fronte, spoznal skutočné zmýšľanie príslušníkov Slovenskej armády. Videl aj krutosť nemeckých ozbrojených síl voči zajatcom aj civilnému obyvateľstvu, ako aj odpor slovenských vojakov bojovať po boku Nemcov. V polovici roku 1943 sa už ako podplukovník vrátil z východného frontu. Bol prevelený do Banskej Bystrice a ustanovený za náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska, čo mu umožnilo budovať konšpiratívnej siete vo vojenských posádkach. Činnosť skupín sa riadila smernicami čs. londýnskej vlády, ktoré určovali pplk. Goliana za dočasného veliteľa vojenskej organizácie na Slovensku a poverovali ho viesť vojenské prípravy na domáci odboj.

Spoluprácu s partizánskymi skupinami bolo potrebné koordinovať
( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Dňa 27. apríla 1944 sa pplk. Golian ( na tajnej porade ) v Bratislave oboznámil s programom a zložením ilegálnej Slovenskej národnej rady (SNR) a prevzal funkciu vojenského veliteľa ozbrojeného povstania. SNR poverila Goliana spracovať vojenský strategický plán a vojenskú prípravu povstania. Pplk. Golian mal nadviazať styk aj s existujúcimi partizánskymi oddielmi na Slovensku a podporovať ich zbraňami a muníciou. Ešte na začiatku roka 1944 sformoval štáb Vojenského ústredia, ktorý vypracoval vojenský plán SNP. Keď partizáni vyprovokovali vstup Nemcov na Slovensko, vydal dňa 29. augusta 1944 o 20.00 h známy rozkaz „Začnite s vysťahovaním“ - viac je tu  >>>

Na prechod povstalcov do hôr ich velenie plán pripravený nemalo.
( po"kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Predčasný začiatok povstania neumožnil postupovať podľa spracovaného plánu. Odzbrojenie vojenských posádok na západnom Slovensku a predovšetkým zväzkov na východe krajiny, ktoré mali udržať karpatské priesmyky až do príchodu Červenej armády, výrazne zmenili možnosti povstalcov. Súčasne však znemožnil aj celkovú koordináciu plánu SNP s Moskvou a velením Červenej armády. Keďže povstanie riadili prevažne tyloví a záložní dôstojníci, vyslala londýnska exilová vláda na Slovensko generála Rudolfa Viesta, ktorý prevzal funkciu veliteľa povstaleckej čs. armády. Divízny generál Viest bol veterán 1. svetovej vojny, bývalý čs. legionár a jediný Slovák, ktorý sa stal československým generálom už pred rozbitím spoločnej republiky.

Gen. Golian, pamätná tabuľa v Banskej Bystrici a gen. Viest
( po "kliknutí" sa fotografie zväčšia )

Povstalecké velenie predpokladalo s nanajvýš niekoľko týždňov trvajúcimi bojmi. Karpatsko-duklianska operácia sa však nepodarila podľa plánov a Červená armáda sa neprebila včas na Slovensko. Povstalecké územie sa pod tlakom nemeckých vojsk stále zmenšovalo - na začiatku októbra zostala iba tretina z pôvodnej rozlohy. Nemeckí postup nespomalili ani čs. letci a čs. výsadkári vyslaní zo ZSSR, ani materiálna pomoc privážaná vzdušným mostom na letisko Tri duby. Výzbroj povstalcov bola slabá, okrem ťažkých zbraní chýbali dokonca aj pušky, samopaly a strelivo. Vrchný veliteľ nemeckých okupačných jednotiek na Slovensku sa napokon rozhodol definitívne potlačiť povstalcov a 18. októbra vydal rozkaz ku generálnemu útoku. Povstalci aj ich velenia sa stiahli do hôr a nemecké vojská obsadili 27. októbra Banskú Bystricu. Generáli Golian a Viest boli pri pokuse o prechod cez hory zajatí.

Počas teroristického záťahu Einsatzkommanda 14 proti povstalcom 3. novembra 1944 zajali generála Goliana a Viesta v Pohronskom Bukovci. Po výsluchoch na štábe EK-14 a neskôr aj v Bratislave previezli nemeckí okupanti oboch zajatých generálov do Berlína. Napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov odsúdili ich na trest smrti - dodnes však nevieme, kde boli popravení. Pravdepodobná stopa končí v koncentračnom tábore vo Flossenburgu. Žiaľ, nejestvuje ani hrob, kde pri spomienke na statočných slovenských generálov by sme mohli položiť kvety. Na uctenie si ich pamiatky kladieme preto vence a kvety iba pri pamätných tabuliach, pripomínajúcich odvahu a statočnosť dvoch povstaleckých generálov.

Súvisiace informácie : Najvýznamnejšie vojnové udalosti na Slovensku v roku 1944