V rámci spoločného projektu Légie 100 usporiadalo v dňoch 24. augusta až 4. septembra 2016 Ministerstvo obrany Českej republiky a Československá obec legionárska pri príležitosti stého výročia vstupu Rumunska do I. svetovej vojny a bojov srbských aj českých dobrovoľníkov po boku ruskej a rumunskej armády v Dobrudži pietnu púť na miesta bojov. Výprava postupne navštívila osem krajín - Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko, Čiernu Horu, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Slovensko a na viac ako dvoch desiatkach miest sa zúčastnila na pietnych aktoch na počesť padlých Čechov, Slovákov, Srbov, Rumunov, Rusov a príslušníkov ďalších národov v tomto konflikte.

Púť sa začala návštevou pomníka a hrobov padlých vojakov v prvej svetovej vojne v slovinskom Maribore, kde sú pochovaní vojaci viacerých národností, okrem iného aj príslušníci rakúsko-uhorskej armády českej a slovenskej národnosti. Ďalšou zastávkou bol mestský cintorín v Záhrebe, kde je okrem francúzskych a talianskych vojakov pochovaný aj československý legionár "novodružiník" Augustín Kmoško, ktorý bol 12. augusta 1916 popravený v Záhrebe. O jeho hrob sa stará združenie českých krajanov, žijúcich v Chorvátsku, Česká beseda.

Prehliadka dobrovoľníkov v Dobrudži cárom Mikulášom II.

Niekoľko pietnych aktov na rôznych miestach v Srbsku a Čiernej Hore ( Bajakovo, Sriemská Mitrovica, Dublje, Šabac, Belehrad, Avala, Tekeriš, Valjevo, Lajkovac, Čačak, Kraljevo atď.) pripomenulo ako boje srbskej a čiernohorskej armády v rokoch 1914 – 1915, tak aj „srbskú Golgotu“, strastiplný ústup srbskej armády cez čiernohorské a albánske hory a Skadarské jazero na ostrov Korfu. Spolu so Srbmi vtedy ustupovali aj tisíce rakúsko-uhorských zajatcov českej a slovenskej národnosti, z ktorých veľké množstvo zahynulo. V ústupových bojoch sa zúčastnil ako francúzsky pilot aj Milan Rastislav Štefánik. Pri ústupe od Nišu jeho lietadlo havarovalo a zraneného Štefánika následne evakuoval do Albánska francúzsky pilot Paulhan. Z Albánska Štefánika dopravili do Ríma, kde sa podrobil operácii. Počas ústupu, ktorý patrí k najväčším tragédiám srbského národa, zanechávali kolóny vojakov aj civilistov za sebou povozy so zničenými delami, muníciou a ďalším materiálom. V chudobnej Čiernej Hore zahynulo mnoho ustupujúcich Srbov, ale aj zajatcov hladom a mrazom. Cez Skadarské jazero prevážali srbské vojsko lode do Skadaru a ďalej do Mediny, odkiaľ vypravovali evakuačné lode mimo Balkán. Srbská armáda na tomto ústupe stratila okolo 150 000 vojakov a dôstojníkov.

V Srbsku sa výprava poklonila aj pamiatke 8. júna 1918 na Stanovljanskom poli popravených štyridsiatich štyroch príslušníkov náhradného práporu trenčianskeho 71. pešieho pluku v Kragujevci. Žiaľ, areál pomníka nie je v najlepšom stave a treba len dúfať, že sa tu situácia čoskoro zlepší a pomník i hroby budú dôstojne udržiavané.

Ústup srbskej armády cez hory v roku 1915

Po pietnom akte na cintoríne v Kotore pri pomníku na pamiatku vzbury a popravy jej vodcov– námorníkov rakúsko-uhorskej flotily, 1. až 3. februára 1918 pod vedením českého dôstojníka Františka Rascha, pokračovala výprava vo svojej ceste cez Niš a Gradinje do Sofie a Bukurešti. Veľmi zaujímavé bolo porovnať historickú tradíciu a spracovanie I. svetovej vojny podávané v srbských a rumunských múzeách na jednej stranne a vo vojenskom múzeu v Sofii na druhej strane. Pohľad bývalých protivníkov na balkánske vojny a aj na prvú svetovú vojnu sa samozrejme odlišuje.

Zvyšky srbskej armády sa reorganizovali na ostrove Korfu, v Tunisku a na ostrove Asinara, ale nové vojsko sa rodilo na území Ruska, kde sa z dobrovoľníkov sformovali juhoslovanské dobrovoľnícke pluky. K výprave vedenej plukovníkom Stevanom Hadžićom sa pridalo aj okolo 600 Čechov. Celkom v srbskej armáde bojovalo 1365 Čechov a Slovákov. Srbská divízia sa stala súčasťou ruského XLVII expedičného zboru, ktorému velil generál Andrej Medardovič Zajončkovskij; neskôr sa stal veliteľom celej Dobrudžskej armády. V bojoch v Dobrudži, ktorá sa stala podobným pojmom ako Zborov, Piava či Doss Alto, padlo okolo 60 vojakov a dôstojníkov českej národnosti.

Pomník rumunských a srbských vojakov v Mežgidii

Hlavné pietne akty sa za účasti českej výpravy, srbskej výpravy a predstaviteľov rumunskej armády uskutočnili v rumunskej časti Dobrudže v mestách Cobadin a Medžgidia. Okrem toho si účastníci pietnej púte pozreli aj miesta bojov v auguste – októbri 1916 v Mereni, Amzacci a Topraisare. V Kokardžei ( dnes Pietreni ) sa až do dnešných dní zachovala dosť dlhá línia zákopov na pahorkoch juhovýchodne od obce. Práve na tomto úseku frontu došlo 19. septembra 1916 k jednému z najzúrivejších stretnutí dobrudžskej výpravy 1. srbskej dobrovoľníckej divízie. Za neustálych delostreleckých súbojov a za guľometnej priehradnej paľby, nastúpili Srbi aj Česi do útoku na bodáky a proti nim sa zdvihli línie Bulharov tiež s nasadenými bodákmi. V neľútostnom boji muža proti mužovi mali obe strany veľké straty.

Keďže na pomníku v Medžgidii ( postavilo ho v roku 1926 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr premenované na Juhosláviu; v roku 2006 sa uskutočnila jeho rekonštrukcia ) sa pripomínajú iba padlí Srbi a Rumuni, česká strana na rokovaní na magistráte v Medžgidii iniciovala postavenie pomníka, ktorý by pripomínal aj padlých vojakov českej národnosti.

Pri spiatočnej ceste položila výprava ešte vence na vojenských cintorínoch v Békešskej Čabe a v Solnoku, kde sú pochovaní aj vojaci českej a slovenskej národnosti.

Naše predchádzajúce články :

Súvisiace externé informácie :