V polovici 19. storočia zasiahla Európu veľká vlna revolúcií. V jednotlivých krajinách sa revolúcie uskutočnili v rozdielnych a špecifických podmienkach. Vo všeobecnosti ich viedli najmä liberálni intelektuáli, pochádzajúci zo stredných vrstiev, inšpirovaní ideálmi Veľkej francúzskej revolúcie. Tieto revolúcie trvali iba veľmi krátko a väčšina z nich bola brutálne potlačená. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>>

Takmer všetky krajiny, okrem cárskeho Ruska, ktoré postupne zrušili poddanstvo. Európa začala cestu od feudalizmu ku kapitalizmu. Táto cesta bola sprevádzaná o.i. aj nárastom národného uvedomovania mnohých národov, ktoré do tej doby žili v rôznych štátoch. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>>

Mapa revolučných centier v rokoch 1848 - 1849
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

Liberálne a národnooslobodzovacie úsilia Nemcov boli potlačené s porážkou revolúcie v roku 1848. Podarilo sa to až Ottovi von Bismarckovi, ministerskému predsedovi Pruska od r. 1862, ktorý víťazstvom v troch vojnách vytvoril podmienky na zjednotenie Nemecka, zrušenie Nemeckého spolku a na vytvorenie Nemeckej ríše (1871). Podrobnejšie externé informácie sú tu >>>

Nemecký spolok bol voľný spojenecký systém, ktorý vznikol od roku 1815 na základe rozhodnutia viedenského kongresu. Bol to spolok nemeckých štátov, ktorému predsedalo Rakúsko, ktoré však muselo od polovice storočia súperiť o svoje postavenie s hospodársky a politicky silnejúcim Pruskom. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>>

Mapa Nemeckého spolku ( konfederácie ) 1815 - 1866
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

Po nemecko-dánskej vojne (1864) odstúpilo porazené Dánske kráľovstvo územia Šlezvického a Holsteinského vojvodstva Nemeckému spolku. V roku 1866 ich Prusko získalo po porazení Rakúska v krátkej vojne a súčasne tak ukončilo ich viac ako sto rokov trvajúce súperenie v Nemeckom spolku. Prusko Nemecký spolok zrušilo a založilo Severonemecký spolok, ale už bez Rakúska. Víťazstvo Pruska v nemecko-francúzskej vojne (1870-1871) pri Sedane umožnilo Bismarckovi pripojiť k spolku územia Alsaska, veľkej časti Lotrinska a vytvoriť Nemeckú ríšu (1871). Cisárom ríše sa stal pruský kráľ Wilhelm I. Ríšsky kancelár bol súčasne aj pruským ministerským predsedom. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>>

Rakúsko-pruská vojna

Rakúsko-pruská vojna bola vojna o prevahu nad nemeckými štátmi roku 1866, do ktorej proti Rakúsku vstúpilo aj Taliansko. Na talianskom fronte bolo Rakúsko úspešné, no na pruskom fronte v bitke pri Hradci Králové bolo porazené. Táto bitka rozhodla o víťazstve v Prusko-Rakúskej vojne. V uvedených vojnách bojovali aj Slováci - v rakúskom aj v talianskom vojsku. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>>

Pruské vojsko na bojisku v bitke pri Hradci Králové - 1866

Porazené rakúske vojská ustupovali v júli 1866 k Dunaju, kde sa mala spojiť severná armáda s časťami južnej armády, sťahovanej z územia Talianska. Ustupovali územím aj Slovenska cez Malé Karpaty, povodím Váhu a cez Trnavu. Pruské vojská pod vedením princa Fridricha Karola prenasledovali rakúske vojsko cez Čechy a Moravu až na Slovensko. Obyvateľstvo v oblasti Malých Karpát, Záhoria a Považia muselo pritom zabezpečovať vojská obidvoch bojujúcich strán potravinami a krmivom pre kone, ako aj plniť prepravné požiadavky vojsk vlastnými povozmi na úkor poľných prác. Hladní Prusi cestou často drancovali a plienili. V ich vojsku napokon vypukla cholera, ktorá sa rozšírila aj medzi obyvateľstvom.

Vývoj situácie na bojisku v bitke pri Hradci Králové - 1866
( po "kliknutí" sa mapa zväčší )

Bitka pri Lamači

18. júla sa pruské jednotky, postupujúce po obidvoch brehoch Moravy, priblížili ku Viedni a predvoj ich ľavého krídla smeroval k Bratislave. Rakúske vojská využili vhodný terén pri Lamači, kde sa opevnili medzi Malými Karpatmi a Devínskou Kobylou. V nedeľu 22. júla 1866 ráno vyrazili pruské vojská do útoku na Lamač. Do boja zasiahlo z oboch strán silné delostrelectvo, ktoré spôsobilo veľké požiare v Lamači a Dúbravke. Hoci Prusi mali veľkú prevahu, dobre opevnené rakúske vojská ich útok odrazili. Pruské vojská Bratislavu nedobyli, pretože už pred bitkou sa dohodlo uzavretie prímeria zo strany Rakúska.

Mapka územia bojiska pri Lamači ( Blumenau )

V tejto poslednej bitke rakúsko-pruskej vojny padlo celkom nezmyselne asi sto pruských a šesťsto rakúskych vojakov. Ich hroby sú roztrúsené v okolí Lamača, Dúbravky a po návrší Kamzíka. V prusko-rakúskej vojne rakúska armáda stratila takmer 75 00 vojakov ( mŕtvi, ranení a zajatí ). Mierové rokovania sa začali v Mikulove a pokračovali v Prahe, kde 23. augusta 1866 bola podpísaná mierová zmluva. Pražským mierom sa Rakúsko zaviazalo, že sa zrieka svojej "nemeckej" politiky a muselo zaplatiť vojnovú kontribúciu 20 miliónov pruských toliarov. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>>

Záver

Porážka pri Hradci Králové však neznamenala pre Habsburgov a ich Rakúsko žiadne Waterloo. Bismarck presadil voči Rakúsku umiernený postup, lebo za hlavného nepriateľa považoval Francúzsko. S Habsburkami sa rátalo ako s dôležitým komponentom európskej politiky a keď potom zamerali svoju zahraničnú politiku na Balkán, stali sa spojencami Hohenzollernov.

Rozdelenie územia Rakúsko-Uhorska na Predlitavsko,
Zalitavsko ( žltá mapka je územie Uhorska) a Bosnu *)

Výsledok vojny bol jedným z určujúcich faktorov neskoršieho rakúsko-uhorského vyrovnania v roku 1867. To je už však ďalšia kapitol v dejinách 19. a 20. storočia, ktorá priniesla Slovákom utrpenie a ohrozila ich existenciu ako národa vôbec. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>>

*) V roku 1875 sa Bosniaci úspešné vzbúrili proti osmanskej nadvláde a Bosna sa od roku 1878 stala protektorátom Rakúsko-Uhorska, ktoré ju v roku 1908 anektovalo. Podrobnejšie externé informácie sú tu >>>