Koncom novembra pod vedením "Amerikána" Jozefa Honzu (1884 - 1965), rodáka z Chtelnice, dorazilo z USA prvých 38 získaných Slovákov. Zachovalo sa viacero autentických spomienok aj korešpondencia a fotografie viacerých Slovákov aj Čechov na pobyt v Cognaku. "Amerikán" Honza sa s nimi priplavil na lodi Madonna do Marseille 17. novembra 1917. O niekoľko dní sa už cvičili na lúkach okolo Cognaku.

Na tamojší pobyt si spomínal takto : „Keď sme vysadli z vlaku, pohli sme sa za našimi zástavami v štvorstupoch na čele bataliónu našich z Ruska k budove bataliónu. Cestou nám kapitán Otakar Husák oznamoval, že oni z Ruska sú v Cognacu už osem dní a že ich prišlo okolo 1300. Obyvateľstvo nás cestou pozdravovalo ´Vive l´Amérique´, ´Vivent les Tchéco-Slovaques!´ Pred budovou bataliónu k nám predniesol kapitán Husák uvítaciu reč. Potom spevácka rota zaspievala pod vedením dôstojníckeho zástupcu Bohumila Rytířa piesne ´Kde domov můj´ a ´Nad Tatrou sa blýska´. Tým bolo uvítanie skončené a pobrali sme sa do už pripravených ubikácií...

Cognac je také veľké mesto asi ako Trnava.*) Tu začali vyrábať z hroznového droždia svetoznámu pálenku cognac (koňak), podľa mena mesta. V našom čase jedna veľkovýrobňa patrila poslancovi Hennessymu a druhá senátorovi Martellovi. Keď sa Cognacčania dozvedeli, že česko-slovenská armáda má byť prevezená z Ruska do ich mesta, údajne požiadali poslanca Hennessyho aby to zamedzil lebo predpokladali, že čo prichádza z Ruska môže byť len boľševické a oni sa obávali, žeby ich továrne jedného dňa mohli vyletieť do povetria. Takéto ovzdušie tu našla ešte i naša prvá i druhá výprava z Ameriky.

*) [ Treba však poznamenať, že zatiaľ čo Cognac má dnes stále okolo 20. 000 obyvateľov, Trnava už toto číslo prekonala viac ako trojnásobne. F. V. ]

Keď však naše čaty a roty začali odchádzať z rôznych ulíc na cvičiská, každá s inou a inou pesničkou a tak sa i vracať, začali obyvatelia najprv zízať spoza okeníc, potom vychádzali pred domy, čoskoro i na rohy ulíc a napokon sme už aj počuli ako si mladé Cognačanky prebrnkávajú na piánach naše pesničky. Celý vojnou zosmutnený Cognac zjačal naším spevom a ožil. Postavili sme si aj futbalové mužstvo. Hrávalo hru ´ťukanú´, nie ´sviečkovú´ a ´nakladalo výprask´ i francúzskym vojakom i študentom. Skrátka: interpeláciu asi odvolali, lebo keď sme 9. júna 1918 odchádzali na front, prišli sa s nami rozlúčiť i poslanec Hennessy i senátor Martel a urobili to srdečne. Ostatne mnohí z nás boli aj usilovnými ctiteľmi ich trojhviezdičkových výrobkov, najmä dokiaľ nám trvali americké doláre, potom franky za odpredané americké obleky a kufre. Onedlho vyzeral Cognac oblekovo ako by ho boli zaplavili Američania...“

Jeden z mnohých Slovákov, získaných M. R. Štefánikom v USA ku vstupu do čs. jednotiek vo Francúzsku, bol aj Ján Minárek. Narodil sa 1. septembra 1893 v obci Drietoma pri Trenčíne. V roku 1915 odišiel za prácou do USA, kde pracoval ako mäsiar v meste Chicago. Tam sa stal aj členom krajanskej telovýchovnej organizácie Sokol. Jeho potomkovia sú hrdí na svojho starého otca a preto si uchovali o.i. aj jeho rovnošatu slobodníka, neskôr čatára 22. čs. pešieho pluku. V jeho radoch bojoval na západnom fronte vo Francúzsku až do konca prvej svetovej vojny. Po návrate do Československa sa zúčastnil aj oslobodzovacích bojov na jeho území proti vojskám "susedov".