( príhovor predsedu Klubu vojenskej histórie protifašistického odboja ) Dnes si pripomíname oslobodenie 74. výročie mesta Trenčín s jeho okolím po Váh od nemeckých okupantov a spolupracujúcich členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a jej Hlinkovej gardy jednotkami dvoch oslobodzovacích vojsk. 10. apríla 1945 vstúpili ráno do okrajových častí Trenčína mesta vojaci Červenej armády - vojska Sovietskeho zväzu a po nich aj jednotky Kráľovskej rumunskej armády. Postup oslobodzovacích armád z j.v. na územie Československa ( mapa je prevzatá z Wikipedie - po" kliknutí" sa zväčší ) Boli príslušníkmi zväzkov a útvarov armád 2. ukrajinského frontu pod velením maršala Sovietskeho zväzu R. J. Malinovského, útočiacich na západ v Bratislavsko- brnianskej operácii. Jeho vojská začali oslobodzovať územie stredného a západného Slovenska po prekročení rieky Hron 25. marca 1945. Za týždeň boli už pred Bratislavou a 1. apríla oslobodili Trnavu. Severné krídlo oslobodzovacích vojsk postupovalo od Zvolena na Banskú Bystricu, Kremnicu, Turčianske Teplice a Nováky. Priebeh oslobodzovanie obcí v okrese Bánovce nad Bebr. a Trenčín ( po kliknutí sa mapa zväčší ) Nemci v noci zničili mosty cez rieku Váh s cieľom umožniť vlastným vojskám ustupovať smerom na Moravu a preto bolo mesto Trenčín s okolím oslobodené iba po rieku Váh. Nemci sa západnom brehu rieky opevnili a kládli silný odpor. Trenčín bol aj po 10. apríli však sústavne vystavený delostreleckej a mínometnej paľbe z ľavého brehu Váhu. Veľké škody mestu spôsobovali najmä zápalné granáty. Ešte počas neustálej paľby a zastavenia postupu oslobodzovacie jednotky dopĺňali zásoby a pripravovali sa na prechod cez Váh v Trenčíne a severne od mesta. Zničený železničný most a príchod rumunských jednotiek do Trenčína ( po kliknutí sa foto zväčšia ) 28. apríla začala delostrelecká paľba na nemecké pozície. Podiel delostrelectva pri oslobodzovaní mesta a obcí na západnom brehu Váhu pripomína obnovený pamätník s delom na Soblahovskej ulici pri cintoríne. Trvalo takmer 20 dní, než sa oslobodzovacie jednotky prebili po provizórnych mostoch na druhú stranu rieky a dnešné predmestia Trenčína boli oslobodené až potom aj s obcami pred Bielymi Karpatmi. Pohreb padlých vojakov ČA na námestí v Trenčíne a odovzdanie nového mosta mestu 11. mája 1945 ( po kliknutí sa foto zväčší ) Boje na území vtedajšieho okresu Trenčín si vyžiadali 1380 padlých vojakov Rumunskej kráľovskej armády, 1255 vojakov sovietskej Červenej armády a počas bojov zahynulo aj 171 civilistov. Boje na území vtedajšieho Trenčianskeho okresu ustali až 30. apríla 1945 keď nemecké vojská ustúpili na Moravu. Trenčín bol aj sídlom veliteľstva pohotovostnej jednotky (Einsatzkomando 13) nemeckej bezpečnostnej služby (SD), ktorá zanechala v meste a jeho okolí, ako aj v ďalších piatich okresoch Slovenska, doslova krvavé stopy. Budova veliteľstva Einsatzkomanda 13 v Trenčíne ( po "klinutí" na foto sa jeho rozmer zväčší ) O krutosti výsluchov svedčili stopy, ktoré sa po oslobodení mesta našli v pivniciach sídla gestapa a bezpečnostnej polície. V dobe od 25. októbra 1944 asi do 3. apríla 1945 bolo z väznice Krajského súdu v Trenčíne odvedených do lesa na Brezine celkom 69 osôb, civilov, domácich aj zahraničných vojakov a partizánov, ktoré boli v lese beštiálne povraždené a zahrabané do niekoľkých hrobov. Nepriamo sa na týchto akciách zúčastňoval aj pohotovostný oddiel Hlinkovej gardy POHG 52, ktorý bol od novembra 1944 dislokovaný v Trenčíne. Po oslobodení mesta bolo od 18. mája 1945 na trenčianskej Brezine v lokalite Dušova dolina, Vápenice a Široké objavených a exhumovaných sedem hrobov, v ktorých bolo 69 obetí, z toho 65 mužov 4 ženy. Všetci boli bosí, nahí alebo len nepatrne oblečení a ich telá niesli stopy po mučení. Zastrelených ranou do tyla bolo 61 mužov a 3 ženy - dvaja muži boli uškrtení, dvaja muži a jedna žena mali rozbité lebky. 26 obetí sa nepodarilo identifikovať. Na mieste masových hrobov v Dušovej doline sa nachádza malý pomník s dvomi pamätnými tabuľami. Pomník na mieste popráv a masových hrobov v Dušovej doline ( po "klinutí" na foto sa jeho rozmer zväčší ) Mnohí z nich boli udaní susedmi a spoluobčanmi okupantom priamo, alebo boli zatknutí príslušníkmi Hlinkovej gardy, ktorí ich pred odovzdaním okupantom spravidla surovo dobili a mučili. Aj preto sa snažia pohrobkovia vtedajšieho ľudáckeho režimu zahmliť ich činy, prekrúcať históriu vojnovej Slovenskej republiky z rokov 1939-1945 a vydávať v súčasnosti, a to aj v našom meste tzv. "ľudákov" (členov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany) a jej Hlinkovej gardy (HG = polovojenskej zložky po vzore SA) za vlastencov, bojujúcich za samostatnosť súčasnej Slovenskej republiky... Je dobre, ak sa týchto spomienkových stretnutí budú zúčastňovať najmä žiaci 8. a 9. ročníkov aj s učiteľmi dejepisu. Od oslobodenia Slovenska a mesta, ako aj od ukončenia 2. svetovej vojny porážkou nacizmu, fašizmu aj ľudáckeho režimu na Slovensku vojskami Spojencov uplynula doba, v ktorej vyrástli štyri nové generácie. Posledným dvom z nich boli v našich médiách a cieľavedome najmä v školách a na sociálnych sieťach predkladané dezinformácie o význame oslobodenia územia Slovenska aj o účasti jeho občanov v protifašistickom odboji. Velitelia nastúpenej "jednotky" Hlinkovej gardy a gardista HG asistujúci pri deportáciach Židov ( po "klinutí" na foto sa jeho rozmer zväčší ) Svedčí o tom aj nasledujúci oficiálny pokyn pre učiteľov - citujem : „Nie je teda namieste oslavovať ČA ako najväčšiu výhru a osloboditeľa, ktorý nás zachránil. Nemci prehrávali a utekali, takže netreba na to hľadieť ako bolo zvykom v predchádzajúcom režime.“ V pokyne, ktorý je bohužiaľ dodnes na školách sa však neuvádza, pred kým a prečo Nemci cez naše územia utekali a prečo v bojoch padli na Slovensku tisíce sovietskych, rumunských a československých vojakov 1. čs. armádneho zboru, ktorí bojovali po ich boku od októbra 1944 pri oslobodzovaní Slovenska proti nemeckým okupantom a jednotkám im verných satelitov. Predmetný dokument je tu : otvoriť Také a podobné pokyny, založené na klamstvách zostavil iba nevzdelanec, alebo veľmi nezodpovedný a podlý klamár. Asi aj preto sa pod dokument jeho "tvorcovia" radšej ani nepodpísali (ako bývalo v minulosti normou) a to svedčí o ich charaktere aj cieľoch. Didakticko-metodické návrhy k zvýšenej hodinovej dotácii dejepisu v 9. ročníku ZŠ sa však ešte stále nachádzajú na školách. V bojoch po boku víťazných Spojencov v druhej svetovej vojneOslobodzovanie územia Slovenska na prelome rokov 1944-1945 Nedovoľme ďalej špiniť pamiatku našich otcov a dedov za účasť v protifašistickom odboji od pohrobkov ľudákov a neofašistov, že bojovali na nesprávnej strane. Veď práve preto je dnešné Slovensko považované v zahraničí za nástupnícky štát, ktorého občania a vojaci bojovali v 2. svetovej vojne po boku Spojencov už od roku 1939. A medzi Spojencov patril vtedajší Sovietsky zväz, ktorého Červená armáda mala najväčší podiel na porážke nacistického Nemecka a jeho vazalov v pakte Osi, medzi ktorých patrila aj vojnová Slovenská republika. Jej vojaci sa zúčastnili rozpútania vojny proti Poľsku a neskôr bojovali aj proti ZSSR po boku Nemecka. Na Slovensku vládnuca ľudácka vláda vyhlásila vojnu dokonca aj USA a jej prezident Tiso bol posledným Hitlerovi verným vazalom. J. Tiso s A. Hitlerom pri návšteve v Berlíne a pri odmeňovaní nemeckých okupantov za potlačenie SNP v Banskej Bystrici Na záver sa chcem poďakovať mestu Trenčín za významnú morálnu aj hmotnú podporu činnosti našej ZO SZPB Trenčín-1 a najmä za organizáciu osláv výročí oslobodenia mesta aj SNP. Poďakovanie Klubu vojenskej histórie protifašistického odboje tlmočím aj veliteľstvu Pozemného vojska OS SR, ktoré nám poskytuje dobré podmienky pre našu činnosť v Posádkovom klube Trenčín. Ďakujem Vám za trpezlivosť aj pozornosť! <<< späť na informáciu č. 402 |