Na ObÚ Bošáca bola v nedeľu 16. augusta 2020 odhalená pamätná tabuľa najmladšiemu účastníkovi Kragujevskej vzbury, 17 ročnému Danielovi Bušovi, ktorý nemohol byť pre jeho vek popravený.

Daniel Bušo (1900 - 1956) bol ako pešiak 71. pešieho (trenčianskeho "drotárskeho") pluku rakúsko-uhorskej armády jedným z aktívnych účastníkov a hrdinov Kragujevskej vzbury počas Veľkej vojny (1. svetovej vojny). Kragujevská vzbura vypukla 2. júna 1918 ako odraz vzdoru proti neľudskému zaobchádzaniu krutých veliteľov so slovenskými vojakmi, ako aj nechuti bojovať na strane útočnej armády aj proti slovanským bratským národom.

Plagát pre spomienkové stretnutia v Bošáci,
odhalenie pamätnej tabule Danielovi Bušovi
( obrázok sa po "kliknutí" zväčší )

Po potlačení vzbury a následnej poprave 44 účastníkov (počas vzbury bolo zabitých najmenej 5 ďalších vojakov) bol vojenským súdom obvinený aj mladistvý, 17-ročný nováčik Daniel Bušo z aktívnej účasti na ozbrojenom vystúpení a najmä z toho, že keď sa začala vzbura, iniciatívne sa vyšplhal na telefónny stĺp a prerušil telefónne spojenie medzi kasárňami a mestom.

Vojenský súd vyniesol nad ním rozsudok 15. júna 1918 a odsúdil ho na 10 rokov zostreného väzenia, čo bol podľa vtedajších vojenských zákonov najvyšší prípustný trest u osôb, ktoré neprekročili 18-ty rok – inak by bol 45 popraveným účastníkom vzbury, ktorá bola síce potlačená, avšak stala sa jednou z najvýznamnejších počas Veľkej vojny.