Na vývoj situácie na bojiskách druhej svetovej vojny v neprospech štátov Osi dochádzalo od leta 1943 k povstaniam aj štátnym prevratom v niekoľkých krajinách okupovaných Nemeckom, ale aj v štátoch bojujúcich po jeho boku. Vo vojnovej Slovenskej republike sa inšpirovalo niekoľko politických strán a časť vlastencov v ozbrojených silách, ktoré začali pripravovať povstanie proti vlastnej kolaborantskej vláde. Ich povstanie malo urýchliť oslobodenie celého územia nášho štátu od východu a juhovýchodu približujúcimi sa vojskami Sovietskeho zväzu a Rumunského kráľovstva. Na riadenie príprav Povstania vytvorili signatári Vianočnej dohody ilegálnu Slovenskú národnú radu ako spoločný politický orgán aj jeho Vojenské ústredie ako centrum príprav na ozbrojený boj. Ich činnosť bola koordinovaná s exilovou čs. vládou aj s jej Ministerstvom obrany v Londýne.

Na jeho riadenie bol ustanovený pplk. gšt. Ján Golian, bývalý Sokol, ktorý bol pre protifašistický odboj získaný ešte počas jeho služby v Trenčíne. Bola to zásluha odbojovej skupiny bývalých členov ľudáckou vládou zrušeného Sokola, ktorú založil učiteľ Ján Kudla, člen odbojovej organizácie “Obrana národa” aj  “Flora”. Sokolský aktivista Chovan odporučil vedúcemu skupiny Polákovi získať pre odboj aj mjr. gšt. Jána Goliana. Vo vedení ilegálneho Vojenského ústredia pracovali aj členovia trenčianskeho Sokola Kubo, Lukáč, Nemec, Herich, Štubňa a Šumichrast.

Slovensko bolo dôležitým logistickým zázemím pre nemecké ozbrojené sily, ustupujúce na východnom fronte pred silným tlakom vojsk sovietskej Červenej armády. Po náraste aktivít partizánskych skupín 29. augusta 1944, so súhlasom Jozefa Tisa, prezidenta vojnovej Slovenskej republiky, vstúpili na jej územie nemecké okupačné sily. Vojenské ústredie ako výkonný orgán ilegálnej Slovenskej národnej rady odvysielalo výzvu pre jednotky a útvary Slovenskej armády aj partizánske oddiely, aby sa postavili na ozbrojený odpor proti nemeckým okupantom aj vlastnej kolaborantskej vláde. Velenie povstaleckej 1. čs. armáde na Slovensku prevzal od brigádneho generála Jána Goliana čs. divízny generál Rudolf Viest, vyslaný na Slovensko čs. exilovou vládou vo Veľkej Británie.

Keď sa do Povstania nezapojili všetky vojenské útvary teritorálnej Slovenskej armády a nemeckí okupanti odzbrojili aj dve východoslovenské divízie, povstalci vyhlásili až dve mobilizácie. Povstalecká 1. čs. armáda mala síce cca 60 tisíc vojakov, na boj proti silnému nepriateľovi jej však chýbali najmä ťažké zbrane a moderné letectvo. V ťažkej situácii poskytli povstalcom pomoc Spojenci leteckými dodávkami zbraní a materiálu. Významné boli predovšetkým dodávky zo ZSSR, ktorý vyslal na pomoc povstalcom aj 1. čs. letecký stíhací pluk, 2. čs. paradesantnú brigádu a súčasne presmeroval časť svojich síl aj 1. čs. armádny zbor smerom na pomoc slovenským povstalcom.

Aj keď sa Povstanie na Slovensku začalo predčasne, dokázalo brániť svoje územie proti nemeckej presile dva mesiace a po jeho dobytí nemeckými okupantmi časť povstaleckých jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja v horách. Časť z ich oddielov pokračovala v boji proti jednotkám okupantov aj Slovenskej kolaborantskej vlády až do ich styku s oslobodzovacími jednotkami Červenej armády.

Výsadok Žižka I tvorený príslušníkmi roty Zvláštnych úloh 1. ČSAZ v  ZSSR a špecialistami Červenej armády sformoval v našom regióne Partizánsku brigádu Jana Žižku, v ktorej bojovalo aj mnoho občanov z Trenčína a jeho okolia. Počet jej príslušníkov bol až 1600 osôb, vrátane 186 Francúzov, ktorí utiekli z nasadenia v Dubnici nad Váhom. Práve až na tomto mieste sa o tom dozvedel veľvyslanec Francúzskej republiky s hovorcom ich veľvyslanectva na oslave 75. výročia Povstania. Výsledkom ich prítomnosti bol vznik viacerých článkov aj videodokumentu o účasti Francúzov v brigáde, uverejnených vo Francúzsku aj u  nás.

Slovenské národné povstanie bolo jedným z najväčších ozbrojených vystúpení antifašistov v Európe, ako aj jednou z najvýznamnejších udalostí moderných slovenských dejín. Práve vďaka SNP je dnešná Slovenská republika považovaná za následníka štátu, ktorý bojoval po boku Spojencov proti fašizmu a nacizmu v druhej svetovej vojne.

Na budove Sokolovne sú umiestnené dve pamätné tabule, venované pamiatke Sokolov, ktorí položili svoje životy za slobodu v odboji aj v SNP. Takmer neznáma je obyvateľom a mládeži Trenčína podobná pamätná tabuľa pri vchode do budovy Veliteľstva Pozemných síl Ozbrojených síl SR. V meste je ešte aj niekoľko ďaľších pamätných tabulí, venovaných pamiatke občanov Trenčína, ktorí položili svoje životy na bojiskách v SNP, alebo boli zavraždení za účasť aj pomoc odboju. Časť z nich bojovala v rôznych partizánskych oddieloch až do konca vojny.

Považujem za potrebné spomenúť si aj na ďalších občanov Trenčína, príslušníkov 2. čs. paradesantnej brigády a 1. čs. leteckého pluku v ZSSR, ktorí prišli na pomoc Povstaniu. Nebolo ich málo a nemali by sme na nich zabudnúť. Na motív povojnového odznaku Partizánskej brigády Jan Žižku vydal pamätnú a záslužnú medailu Klub vojenskej histórie protifašistického odboja. Pod uvedeným názvom pôsobí naša ZO SZPB generála Goliana Trenčín 1 v Posádkovom klube Trenčín.

Ďakujem Vám za pozornosť.