Symbolom vyvražďovania Židov v druhej svetovej vojne sa stal najmä vyhladzovací tábor Auschwitz Birkenau, v ktorom prišlo o život 1,1 milióna ľudí, prevažne Židov. Niekoľkým väzňom sa z Osvienčimu podarilo uniknúť, no najvýznamnejším z nich sa stal útek dvojice slovenských Židov Alfréda Wetzlera a Waltera Rosenberga (Rudolfa Vrbu), ktorí ako jedni z prvých informovali svet o hrôzach v uvedenom koncentračnom tábore. Podrobná externá informácia (*1) o ich úteku z tábora je tu : otvoriť >>>

Vyhladzovací koncentračný tábor Auschwitz Birkenau
( po kliknutí sa foto zväčší )

Alfréd Wetzler (25) a Rudolf Vrba (19) dokázali dňa 7. apríla 1944 uskutočniť svoj odvážne naplánovaný útek z koncentračného tábora Auschwitz Birkenau s cieľom informovať kompetentné autority k čomu je tábor určený. Po strastiplnej ceste sa dostali až do Žiliny a podali svetu šokujúcí správu o existencii nacistických vyhlazovacích táborov a hrôzach, ktoré sa v nich dejú. Vrbova a Wetzlerova správa je 32-stranová výpoveď o podmienkach v koncentračnom tábore, ktorú nadiktovali Vrba a Wetzler židovským predstaviteľom v Žiline 24. až 27. apríla 1944 po úspešnom úteku z tábora smrti je tu : otvoriť >>>

Správa detailne popísala fungovanie tábora, vrátane spôsobu vraždenia pomocou plynu, odhadu počtu obetí či organizácie tábora a spamäti načrtnutého plánu. Jej súčasťou bol aj popis najväčšej hromadnej popravy československých občanov 3 792 židovských mužov, žien a detí z terezínskeho rodinného tábora v noci z 8. na 9. marca 1944 ich splynovaním. Zo začiatku vyvolávala Vrbova a Wetzlerova správa medzi zástupcami židovskej obce nedôveru, neskôr bola správa označená už za dôveryhodnú, zverejnená bola ale až po tom, ako sa začali masové deportácie maďarských Židov do Osvienčimu 15. mája 1944. Podrobnejšia externá informácia je tu : otvoriť >>>

V plynových komorách Auschwitzu zavraždili aj tisíce Židov zo Slovenska. Vôbec prvý transport s tisíckou židovských dievčat a mladých žien, ktorý vypravili z Popradu 25. marca 1942, smeroval práve do Auschwitzu.V roku 1942 do tohto tábora vypravili z územia vtedajšieho Slovenska celkovo 19 transportov. Na jeseň 1944, po obnovení deportácií Židov zo Slovenska, tam smerovali ďalšie transporty. V Auschwitzi zahynuli aj tisíce Židov deportovaných v roku 1944 z častí dnešného južného a východného Slovenska, ktoré v rokoch 1938 – 1945 prináležali k Maďarsku.

Keď sa ku koncentračným táborom v Osvienčime priblížili prvosledové zväzky Červenej armády, personál tábora dostal príkaz začať zničil plynové komory aj krematória a pripraviť na pochody väzňov do táborov na severe Nemecka. Príkaz na definitívne opustenie tábora prišiel 17. januára 1945 po priblížení sovietskych jednotiek. Pochod smrti, deklarovaný ako evakuácia, pri ktorom ľudia za pochodu prichádzali o život, často zastrelením, z Osvienčimu do Wodzislawu začal už 18. januára 1945. Stráže SS nútili väzňov, ktorí boli schopní pochodu, pochodovať viac ako 60 kilometrov smerom na západ. Z Wodzislawu mal pokračovať transport vlakom do Gross-Rosen, Buchenwaldu, Dachau a Mauthausenu. Väzni pochodovali v zime cez dediny a mestá, v ktorých umierali pred očami miestnych obyvateľov. Z približne 60 tisíc väzňov 15 tisíc zomrelo.

Prvé jednotky Červenej armády dorazila do tábora Auschwitz 27. januára 1945. Nachádzalo sa tam asi 7 až 8 000 chorých väzňov neschopných transportu a mnoho tých, ktorí sa pred evakuáciou schovali, ako napr. aj niektoré deti. V tábore ležalo asi 1 000 nepochovaných tiel. Dnes je v tábore múzeum, pripomínajúce súčasníkom brutalitu nacistov pri realizácii ich projektu na ovládnutie nového životného priestore pre Nemcov.

Komplex koncentračných táborov v Osvienčime navštívil aj autor nasledujúcich dvoch vidí Anton Fillo, člen Krúžku výpočtovej techniky pri Posádkovom klube Trenčín. Prvé video o Osvienčime je tu : otvoriť >>>