Ctení hostia, milé dámy, vážení páni a priatelia, milí žiaci !

Účasťou na dnešnom stretnutí si pripomenieme 79. výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe aktom bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka v Berlíne, v hlavnom meste porazenej nacistickej ríše. Jej podpisom vstúpila do platnosti 8. mája o 23.01 h stredoeurópskeho času. V bývalom Sovietskom zväze bolo v tej dobe už po polnoci, teda 9. mája. Víťazní Spojenci porazili nacizmus i fašizmus a splnili tak svoj prvý vojnový cieľ, sformulovaný prezidentom USA Rooseveltomna konferencii v Casablance : bezpodmienečná kapitulácia Nemecka, Japonska a Talianska aj ich ideológií, založených na dobývaní a podmaňovaní si iných národov.

OSN vyzvala svoje členské štáty, mimovládne organizácie aj jednotlivcov, aby si pripomínali oba dva dni. Včera sme si výročie pripomenuli našou účasťou na Slavíne, dnes si ho pripomíname pri tomto pamätníku, ktorý je venovaný pamiatke oslobodzovania posledných kilometrov širokého okolia Trenčína až po horizonty Bielych Karpát.

Po rozpútaní vojny agresori, najmä vojenské sily Nemecka a Japonska, dosahovali v prvých rokoch na všetkých frontoch veľké víťazstvá. Situácia sa zmenila až na prelome rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej Červenej armády odrazili nemecký nápor pred Moskvu. Výsledok bitky predznamenal obrat vo vojne v prospech Sovietskeho zväzu, ako aj západných Spojencov (Británie a USA). Bitka o Stalingrad v roku 1943 už znamenala zásadný obrat vo vojne. Západní Spojenci zastavili v rokoch 1942-1943 nemecké ťaženia v severnej Afrike, v roku 1943 dobyli Sicíliu a časť Talianska, úspešne sa v roku 1944 vylodili v Normandii. Červená armáda vytlačila vojská agresora z územia bývalého Sovietskeho zväzu, vstúpila na územie Nemecka, jeho satelitov a nimi okupovaných štátov vo východnej, južnej aj strednej Európe.

Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy nacistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať bezpodmienečnú kapituláciu. Červená armáda 2. mája 1945 dobyla Berlín, no nepodarilo sa jej ani po samovražde Adolfa Hitlera dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka.

Druhá svetová vojna v Európe sa oficiálne ukončila zavŕšením série kapitulačných aktov na európskych bojiskách. Nemecké vojská najskôr kapitulovali na západnom fronte v Taliansku 2. mája s platnosťou od 4. mája 1945.

Bezpodmienečnú kapituláciu prvýkrát podpísali 7. mája v hlavnom stane anglo-amerických vojsk generála Eisenhowera v Remeši. Sovietske velenie ju však považovalo iba za predbežný krok, ktorý sa uskutočnil bez jeho oficiálneho zastúpenia.

Posledný akt podpisu "bezpodmienečnej kapitulácie všetkých nemeckých, kdekoľvek sa nachádzajúcich pozemných, námorných a vzdušných ozbrojených síl" sa zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne - Karlhorste.

Posledné slová nemeckého velenia v protokole kapitulácie zneli :“My, nižšie podpísaní, konajúci menom nemeckého vrchného veliteľstva, súhlasíme z bezpodmienečnou kapituláciou všetkých našich ozbrojených síl na pevnine, na mori a vo vzduchu, a takisto všetkých síl, ktoré sú po dnešný deň pod nemeckým velením, vrchnému veliteľstvu Červenej armády a súčasne vrchnému veliteľstvu Spojeneckých expedičných síl“, uvádza sa v úvode dokumentu, ktorý znamenal definitívnu kapituláciu nemeckých ozbrojených síl aj koniec 2. svetovej vojny v Európe.

Za Spojencami vojensky porazené nacistické Nemecko protokol kapitulácie podpísal poľný maršal Wilhem Keitel, náčelník nemeckého vrchného veliteľstva brannej moci.

Admirál Karl Dönitz, ktorý sa stal hlavou rozpadajúceho sa nacistického Nemecka po smrti Hitlera sa aktu v Berlíne nezúčastnil, lebo jeho snahou bolo kapitulovať iba pre západnými Spojencami a vyhnúť sa kapitulácii voči Sovietskemu zväzu.

Bojové akcie sa však 8. mája neskončili. Niektorí fanatickí velitelia bojovali na území Česka a severnej Juhoslávie až do 15. mája, posledná nemecká ponorka sa vzdala až začiatkom júna 1945.

7. septembra sa konala v Berlíne slávnostná vojenská prehliadka vojenská prehliadka spojeneckých jednotiek a definitívnu bodkou bol Norimberský proces, pred ktorým sa ocitli nacistickí pohlavári a velitelia Hitlerovej III. ríše.

Vo svete sa však vojna ešte neskončila, mimo Európu sa bojovalo takmer štyri mesiace. V Tichomorí boje prebiehali medzi americkými a japonskými vojskami a na Ďalekom východe sa k útoku na Japonsko pripojil aj Sovietsky zväz. V auguste USA zvrhli atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki, čo urýchlilo rozhodnutia Japonského cisárstva ku kapitulácii, ktorú podpísalo 2. septembra 1945. Druhá svetová vojna sa skončila definitívne až 2. septembra 1945.

Odhadovaný celkový počet ľudských obetí v 2. svetovej vojne sa podľa súčasných historikov blíži k číslu 60 miliónov mŕtvych, z ktorých 20 miliónov boli vojaci a 40 miliónov na civilisti. čo boli 2,5 % vtedajšej svetovej populácie. Spojenci stratili 51 miliónov osôb, krajiny Osi naproti tomu 11 miliónov ( straty krajín, ktoré prešli na stranu Spojencov sú zarátané medzi spojenecké straty ).

Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna občanov, 3/4 z nich boli vojaci. V Taliansku zahynulo počas vojny asi 450 000 ľudí, 2/3 z nich boli vojaci. Rumunsko, ktorého vojaci boli najprv nasadení na východnom fronte, no v neskoršej fáze sa pripojilo k Spojencom a podieľalo sa na oslobodzovaní strednej Európy, stratilo 841 000 obyvateľov, prevažne vojakov.

Ani po 79. rokoch by sme nemali zabúdať, aké boli vojnové ciele nacistického Nemecka - išlo o vytvorenie nového životného priestoru pre podľa Hitlera nadradený nemecký národ na úkor Slovanov, Židov a Rómov. Preto si dnes pripomíname obete zväčša mladých mužov aj žien, ktorí vybojovali koniec utrpenia spôsobeného nacistickým Nemeckom v celej Európe.

Históriu netreba prehodnocovať. V SZPB si ctíme históriu a jej historické fakty, čerpajúcimi z historických dokumentov - ako aj na tomto zhromaždení, ktorými argumentujeme súčasným falšovateľom histórie, ktorí cielene klamú najmä mladú generáciu.

V spolupráci so samosprávami, štátnou správou, školami a širokou občianskou verejnosťou chceme udržiavať historickú pravdu, nedovoliť prekrúcať našu históriu. Budeme i naďalej pôsobiť medzi občanmi a mladou generáciou, spolupracovať s poslancami na všetkých zákonodarných stupňoch s cieľom zachovať mier.

Za našu organizáciu Vám ďakujem za účasť aj za pozornosť.

Text napísal a predniesol M. Ondráš