...História je školou pre budúcnosť. Národ, ktorý si neváži svoju históriu, nie je národom. Viedenskou arbitrážou, ktorá bola priamym dôsledkom zradnej Mníchovskej dohody, prišlo Slovensko o štvrtinu svojho územia a druhé najväčšie mesto - Košice. Iretendisti neboli však ešte stále spokojní ...*)

Vľavo mapa Československa do roku 1938. Vpravo mapa území odstúpených Nemecku (1), Maďarsku (2) a Poľsku (4) v dôsledku zradnej Mníchovskej zmluvy a Viedenskej arbitráže ...

Viedenská arbitráž bola pokračovaním zradnej Mníchovskej dohody

Dňa 2. novembra 1938 bolo vo viedenskom Belvedéry ukončené arbitrážne rokovanie o maďarsko-československej hranici. Podľa protokolu o viedenskej arbitráži, podpísaného zástupcami Nemecka, Talianska, Maďarska a Československa, muselo Československo v dňoch 5.-10. novembra 1938 odstúpiť Maďarsku značnú časť územia južného, východného Slovenska a juhozápadnú časť Podkarpatskej Rusi.

Územia dnešného Slovenska, odstúpené Maďarsku prvou viedenskou arbitrážou:

1. Bratislavské predmostie, ktoré bolo do 15. októbra 1947 súčasťou Maďarska
2. časť južného Slovenska, pripojeného od 2. 10. 1938 do 8. 5. 1945 k Maďarsku
3. časť východného Slovenska, pripojeného od 4. 4. 1939 do 8. 5. 1945 k Maďarsku *)
4. Devín a Petržalka, od 1. / 20. novembra 1938 do 1945 pripojené k Nemecku
5. Nemecká zóna, zriadená „Ochrannou zmluvou“ ( Schutzvertrag ) 23. marca 1939

(*) Maďarsko sa neuspokojilo územiami Slovenska, získaných Viedenskou arbitrážou. Po vzniku Slovenského štátu zaútočilo na jeho územie a pokúsilio sa vojensky obsadiť ďalšie územia Slovenska v tzv. "Malej vojne"...

Dôsledky Viedenskej arbitráže pre Česko-Slovensko

Veľká časť Maďarov, ktorí sa ocitli v medzivojnovom Československu, chápala trianonské rozhodnutie víťazných mocností z roku 1920 ako krivdu. Ich presvedčenie živili maďarskí politici "nárokmi" Maďarska na revíziu hraníc z ČSR. V jednotnom postupe s nemeckými nacistami maďarskí iretendisti svoje sny o obnovení Uhorska a svoje územné požiadavky zahmlievali starostlivosťou materského národa o maďarskú menšinu.

Mníchovskou dohodou z 29. septembra 1938, na základe ktorej už Nemecko obsadilo pohraničné územia ČSR, sa otvorila možnosť aj na realizáciu maďarských a poľských revíznych požiadaviek. Keďže následné československo-maďarské rokovania skončili pre nekompromisný postoj maďarských predstaviteľov neúspešne, o slovenskej južnej hranici rozhodla arbitráž Nemecka a Talianska ( Francúzsko a Veľká Británia sa účasti zriekli ). Na základe ich arbitrážneho rozhodnutia, podpísaného 2. novembra 1938 vo Viedni, Česko-Slovensko muselo do ôsmich dní odstúpiť územie s rozlohou vyše 10–tisíc štvorcových kilometrov...

O novej hranici však nerozhodli nijaké štatistiky, hospodárske a historické argumenty, ale záujmy veľmocí. Z 279 obcí prisúdených Maďarsku malo 170 slovenskú väčšinu, na Slovensku zostalo 24 dedín s väčšinou Maďarov. Formálne sa síce viedenský verdikt prezentoval ako medzinárodná arbitráž, bol však prijatý pod hrozbou a nátlakom dvoch totalitných veľmocí.

Horthy predvádza v Komárne a Košiciach divadlo - honvédi prišli ochrániť Maďarstvo

V prvých mesiacoch boli stovky slovenských a českých rodín prinútené vysťahovať sa, násilnosti a majetkové prečiny sa diali dennodenne. Tento jav zmiernili až odvetné opatrenia slovenskej vlády. Zásada reciprocity pomáhala zlepšiť podmienky života Slovákov v Maďarsku, na druhej strane brzdila nároky Maďarov na Slovensku.

Napriek zárukám viedenského aktu sa maďarská vláda s dosiahnutým ziskom nezmierila. Požiadavky Budapešti a jej nástroja - maďarskej menšiny na Slovensku, podporovali petície za pripojenie ďalších obcí k Maďarsku, neustále konflikty a narušenia hraníc, ktoré mali vo verejnosti vyvolávať dojem ich nejednoznačnosti. Účelové a zveličené tvrdenia maďarskej i slovenskej propagandistickej kampane výrazne vplývali na povedomie ľudí.

Budapešť sa pokúsila o ďalšie územné zisky po takzvanej "malej vojne" z marca 1939 a nemecké kalkulácie jej dopomohli nadobudnúť niektoré územia v Rumunsku a Juhoslávii. Predstavy iretendistov o obnovení Uhorska a podmanení si obyvateľstva na získaných územiach sa darilo na krátku dobu realizovať.

Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž víťazné veľmoci antihitlerovskej koalície po 2. svetovej vojne anulovali. Vo vojne porazené Maďarsko sa muselo, tak ako po porážke v 1. svetovej vojne, zriecť cudzích území - arbitráž nebola spravodlivá ani z pohľadu práva, ani z ľudskej stránky. Interpretácia Viedenskej arbitráže bola od začiatku ovplyvnená výhradne iba národnými a politickými predpojatosťami fašistických štátov !