Jednou z najlepšie pripravených a najbojaschopnejších jednotiek a zväzkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR bola 2. čs. samostatná paradesantná brigáda (2.ČSSPB). Jej vznik je úzko spätý s hromadným prechodom vojakov 1. pešej divízie vojnového Slovenského štátu na stranu Červenej armády pri Melitople v októbri 1943. Následne boli slovenskí vojaci internovaní v tábore po talianskych zajatcoch v Usmani, kde 29. decembra 1943 prijali tzv. PREVOLANIE príslušníkov Pluku slovenských dobrovoľníkov, ktorým sa jednoznačne zaradili na stranu protihitlerovskej koalície, ako aj za obnovu nového a demokratického Česko-slovenska. Ich prevolanie malo veľkú politickú odozvu u vlád Spojencov .

„Bojujeme za nové, demokratické Československo, v ktorom bude rozhodovať vôľa ľudu, vôľa oslobodeného českého a slovenského národa. Pripájame sa k tým, ktorí prehlasujú, že v budúcej ČSR má byť upravený vzájomný pomer medzi Čechmi a Slovákmi na podklade úplnej rovnoprávnosti, podľa slovanskej zásady „rovný s rovným“. Sme presvedčení, že takéto Československo bude vnútorne silné, vyrovnané a navonok odolné a jednotné. S nadšením vítame 12.decembra 1943 v Moskve uzavretú spojeneckú zmluvu medzi ZSSR a ČSR a vidíme v nej záruku toho, že sloboda a nezávislosť ČSR, za ktorú ideme svoje životy položiť, spočíva na dobrých a spoľahlivých základoch. Vieme, že vyjadrujeme mienku prevažnej väčšiny slovenskej verejnosti, keď sa vyslovujeme pre bratský zväzok s veľkým ruským národom a víťazným Sovietskym Ruskom, touto mohutnou a spoľahlivou oporou a záštitou všetkých slovanských národov.“

Mapa okolia mesta Melitopoľ na území Ukrajiny pri Čiernom mori

Nedá sa nepripomenúť úprimnosť a odhodlanosť týchto slov, ktoré po rokoch opätovne odzneli na stretnutí bývalých príslušníkov 2.ČSSPB v Martine a spolu so slovami piesne „Povedzte mojej materi“ zanechali slzy v očiach všetkých prítomných. Cítiť ten obrovský emocionálny náboj v vojnou a životom ošľahaných ženách a mužoch bol neopakovateľný zážitok.

Po previerke spravodajskými orgánmi čs. armády, NKVD a GRU bolo na najvyšších miestach rozhodnuté vytvoriť v ZSSR novú, modernú čs. paradesantnú jednotku s cieľom jej využitia pre bojové akcie v blízkom tyle nepriateľa pri oslobodzovaní územia ČSR. Tak sa príslušníci pluku slovenských dobrovoľníkov stali jadrom 2. ČSSPB a spolu s ostatnými doplnkami začali organizovať v meste Jefremov v Tulskej oblasti.

Veliteľom brigády sa stal pplk. Vladimír Přikryl a jeho zástupcom Slovák pplk. Viliam Lichner. Ostatný veliteľský zbor bol na vyšších stupňoch českej národnosti a na nižších z radov bývalých vojakov slovenskej armády. Nasledoval tvrdý a náročný výcvik pod vedením sovietskych inštruktorov.

Poznámky :

1) Po prevzatí strategickej iniciatívy Červenou armádou na celom východnom fronte v januári 1943, ustupovala z Kaukazu na Krym aj slovenská 1. pešia divízia so stavom asi 10.000 vojakov. Koncom októbra 1943 sa divízia ocitla v nogajskej stepi pri Melitopole. Aj keď po strate ťažkých zbraní, množstva techniky a materiálu pri ústupe už nebola schopná plniť aktívne bojové úlohy, nemecké velenie jej prikázalo zastaviť rozširujúci sa prielom vojsk ČA. Pri ich bleskových útokoch v dňoch 29. a 30. októbra padlo do zajatia ČA min. 2.200 vojakov slovenskej 1. pešej divízie.

2) Zajatí slovenskí vojaci boli internovaní v zajateckom tábore v Usmani vo Voronežskej oblasti. Postupne ich tam sústredili asi 2000. Dňa 9. novembra 1943 bolo povolené v ich tábore vydať rozkaz o zriadení „pešieho pluku slovenských dobrovoľníkov v ZSSR“ s vlastným velením. Početný stav „pluku“ bol v tom čase 1977 mužov, z toho 39 bolo dôstojníkov. Rokovania čs. exilového prezidenta Beneša a zástupcov čs. vojenskej správy v Moskve priniesli rozhodnutie o rozšírení čs. vojska v ZSSR. Slovenský pluk sa mal stať základom 2. čs. paradesantnej brigády, ktorá sa od 20. januára 1944 začala formovať v Jefremove.

2) Slovenskí zajatci boli internovaní v Usmani vo Voronežskej oblasti. Postupne ich tam sústredili asi 2000. Dňa 9. novembra 1943 bolo povolené v ich tábore vydať "rozkaz" o zriadení „pešieho pluku slovenských dobrovoľníkov v ZSSR“ s vlastným velením. Početný stav „pluku“ bol v tom čase 1977 mužov, z toho 39 bolo dôstojníkov. Rokovania exilového prezidenta Beneša a zástupcov čs. vojenskej správy v Moskve sa skončili rozhodnutím o rozšírení čs. vojska v ZSSR. Slovenský pluk sa mal stať základom 2. čs. paradesantnej brigády, ktorá sa od 20. januára 1944 začala formovať v Jefremove.