V ranných hodinách zaútočili 23. marca 1939 jednotky maďarskej armády v troch prúdoch na územie východného Slovenska. Dosiahli čiaru Stretava - Sobrance a priblížili sa k Stakčínu. Maďarská vláda sa pokúsila využiť situáciu po rozpade čs. štátu ešte pred podpisom slovensko-nemeckej ochrannej zmluvy na pripojenie čo najväčšej časti východného Slovenska k Maďarsku. Budapešť získala súhlas od Nemecka s prvým krokom tohto pokusu (tzv. malým riešením) t.j. zabratím 10. až 15. km širokého pásma územia na východe Slovenska smerom k Poľsku. Maďarsko predpokladalo, že rodiaca sa slovenská armáda nebude ešte schopná zasiahnuť, čím by sa otvorila možnosť ďalšieho postupu až po Poprad.

Maďarské vojská vpadli na Slovensko práve v čase odchodu dôstojníkov, rotmajstrov a vojakov bývalej československej armády českej národnosti do Protektorátu. Keď 23. marca nenarazili na významnejší organizovaný odpor slovenských jednotiek, obsadili úzke hraničné pásmo na východe Slovenska. Ich agresia však vyvolala na Slovensku vlnu odhodlania ubrániť svoj nový vlastný štát. Do bojov zasiahli okrem dobrovoľníkov a četníkov aj vojenské letectvo zo Spišskej Novej Vsi. 24. marca sa slovenské jednotky pokúsili o protiútok, k významnejšej zmene situácie však nedošlo a maďarské vojská sa z obsadeného územia nepodarilo vytlačiť. Tento deň maďarské lietadlá bombardovali letisko v Spišskej Novej Vsi, pri ktorom zahynulo 13 vojakov a civilov.

Pamätná tabula por. let. Jána Prháčka v jeho rodnej obci

V dôsledku nemeckej intervencie večer 24. marca dostal veliteľ východnej skupiny pplk.gšt. Augustín Malár rozkaz zastaviť boje. Miestne sa odohrávali ešte v ďalších dňoch incidenty, no o výsledku tohto ozbrojeného konfliktu sa rozhodlo na diplomatickom poli. Nemecko v obave z rozsiahlejšieho konfliktu stratilo záujem na podpore ďalšieho postupu Maďarska, navrhlo prímerie a prinútilo slovenskú vládu akceptovať už novú hraničnú čiaru. Po rokovaniach slovenskej delegácie s predstaviteľmi maďarskej vlády, prebiehajúcich od 27. marca, na základe protokolu zo 4. apríla 1939 Slovenský štát stratil 70 slovenských obcí s vyše 40 000 obyvateľmi.

V krátkom bojoch proti Maďarom padlo 22 mužov. Jednotky východnej skupiny slovenskej armády pod velením pplk.gšt. A. Malára s nemnohými vojenskými letcami a dobrovoľníkmi dokázali, že aj napriek ich krátkodobej nepripravenosti sú schopní klásť odpor maďarskému agresorovi.